písal sa 10. november 1951, vo Wexfordskej zátoke pri rieke River Slaney v Írsku sa konal poľovnícky večierok. Pri jednom zo stolov sedel Sir Hugh Beaver, vtedajší generálny riaditeľ pivovarov Guinness. Dostal sa do sporu s jedným z pozvaných o tom, ktorý druh lovného vtáctva je najrýchlejší v Európe. Kým jeden tvrdil, že kulík zlatý, druhý bol presvedčený o tom, že to je červenočelý druh tetrova, neskôr sa ukázalo, že je to tiež kulík. Po tejto skúsenosti Beaver usúdil, že je nemožné získať spoľahlivú odpoveď na túto otázku.
Kniha rekordov, ktorá vznikla o pár rokov neskôr a vychádza dodnes, sa nikdy pôvodnou otázkou nezaoberala. Prečo? Kvôli jej zameraniu na svetové prvenstvá a rekordy. Nuž, v ten večer si Beaver uvedomil, koľko takých sporov, aký pred chvíľou sám viedol, existuje po svete a nikdy neboli vyriešené. Neexistovala kniha, ktorá by rozlúskla všetky krčmové škriepky. V tej chvíli sa zrodil nápad takú vytvoriť. Určite by sa rýchlo stala obľúbenou. Možno si ju Beaver predstavoval ako povinný artikel v každom pohostinstve, krčme alebo bare. Svoje uplatnenie by určite našla aj v mnohých domácnostiach a ukončila by nejeden pokoj kradnúci spor.
od nápadu ku knihe
V roku 1954 si Sir Hugh Beaver spomenul na onen poľovnícky večierok a rozhodol sa pretaviť myšlienku v skutočnosť. Dal na radu kolegu a oslovil dvojičky Norrisa a Rossa McWhirterovcov. Boli to výskumníci, ktorí sa venovali zisťovaniu faktov a v tom čase zakladali v Londýne informačnú agentúru. Kniha Guinnessove svetové rekordy sa tvorila na Fleet Street 107, na najvyššom poschodí Ludgate House.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.