toto platí aj o demokratickej diskusii, ktorá sa síce naďalej chápe ako diskusia rovných s rovnými, ale rezignuje sa v nej na spoločnú pravdu. Pravda sa znova stáva anachronizmom. A spolu s ňou celé ďalšie súvisiace zoznamy „hodnôt“, vier, autorít a prikázaní.

zdravie a choroba 

Keď píšem o podobných témach, spravidla najťažšou úlohou býva pre mňa ponúknuť k opisu nemilého stavu nejaké slová útechy, ktoré by nezneli lacno a falošne, k načrtnutej diagnóze nejaký, hoci aj veľmi všeobecný a neúplný náčrt terapie. Lenže, či sa nám to páči, alebo nie, uspokojivú šancu liečby na úspech podmieňuje správna diagnóza. Preto musíme začať práve ňou. 

Prirovnanie štátnického umenia k lekárskemu bolo tézou antickej politickej filozofie. V tomto zmysle napríklad študoval Thukydides v Dejinách peloponézskej vojny stav spoločnosti, ktorá viedla vojnu a táto vojna sa následne premietla do jej vnútra ako občiansky konflikt. Autor ju opisuje ako spoločnosť v stave horúčkovitého pohybu (kinesis). Nespomínam to náhodou, ale aj preto, že práve naša dnešná spoločnosť vykazuje príznaky nezdravej horúčkovitej agitácie. Moderná politická veda sa však spravidla vyhýba termínom zdravia a chorobného stavu do tej miery, do akej zo svojho bádania vylúčila vyslovovanie „hodnotových súdov“, a teda aj otázku dobrého politického zriadenia.