o význame slova šinkansen sa vedú diskusie, i v rodnom Japonsku je toto označenie dvojaké. Jedni ním označujú trate vysokorýchlostných železníc, druhí tak označujú superexpresy, ktoré po nich jazdia. V praxi sa ako šinkansen označujú vlaky aj ich trate. Oboje však označujú rýchlu jazdu. Nemusíte si hneď kupovať letenky, stačí sa začítať do nasledujúcich riadkov.

vlaky z budúcnosti

Rýchlostná doprava sa stala obrovským fenoménom, ktorému podľahlo nielen Japonsko, ale i zahraničie. Ľudia po celom svete sa túžia zviezť po jednej z ôsmich hlavných tratí, ktoré sa ako niť tiahnu naprieč japonskými ostrovmi Hokkaidó, Honšú a Kjúšú. Ročne prevezie šinkansen 300 miliónov pasažierov po tratiach, ktoré majú dokopy necelých 3 200 kilometrov. 

Prevádzku siete šinkansen zabezpečujú vysokorýchlostné elektrické článkové vlaky. Pre cestujúcich je určených štrnásť druhov superexpresov, ďalšie štyri monitorujú stav koľajiska. Vozne sú dlhé 25 metrov, pričom na tratiach Tókaidó a Sanjó je ich bežne radených šestnásť, takže vo výsledku vytvoria 400 metrov dlhú súpravu, ktorá sa premáva po elektrifikovaných koľajniciach. Na iných tratiach je vozňov od šesť do osem. Superexpresy, premávajúce po chrbtici šinkansenu, majú na prvý pohľad typický vzhľad. Čelné súpravy pripomínajú náboj, čím si vyslúžili pomenovanie „bullet trains“. Prefrčať vedľa klasických vlakov ich ale neuvidíte. 

Klasické a vysokorýchlostné trate sa totiž nikdy nepretnú, nanajvýš dôjde k mimoúrovňovému kríženiu. Je to najmä kvôli bezpečnosti. Šinkansen premáva z veľkej časti po mostoch a cez tunely. Len kvôli prvej trati Tókaidó-šinkansen bolo potrebné postaviť 66 tunelov a 96 mostov. Dôvodom je to, že trať musí ísť priamo, aby vlaky mohli dosahovať vysoké rýchlosti, hornatý terén krajiny a zákruty by ich spomaľovali. Štandardnom je rýchlosť 240 km/h, niektoré úseky však umožňujú ísť nanajvýš 300 km/h. Japonci sa však neuspokojujú ani s touto cifrou, čoskoro sa im s veľkou pravdepodobnosťou podarí pokoriť ďalšiu métu – 400 km/h.