o rôznych podobách osamelosti som sa už na týchto stránkach zmieňoval viackrát a z viacerých uhlov pohľadu, ktoré sa môžu javiť tak odťažité, až pozornosti unikne ich vzájomná súvislosť. A predsa súvislosť existuje, ba dovolím si povedať, že práve v našej súčasnosti sa stáva opäť radikálne aktuálnou. V neposlednom rade sa dotýka roviny politickej. Tým sa však nevyčerpáva bohatstvo dimenzií problému, ktorý nás, ľudské bytosti, zasahuje od najsubtílnejších vrstiev duchovna až po najprízemnejšie stránky našej materiálnej existencie.

vidieť súvislosť

Len v stručnom priereze: zmieňoval som sa o rôznej miere ľudskej spolupráce v rôznych kultúrnych prostrediach aj o dôsledkoch spolupráce, vzájomnej dôvery alebo ich absencie na ekonomickú produktivitu spoločenstiev a ďalšie dopady v politických, morálnych  a iných ohľadoch. V tejto súvislosti som sa venoval aj fenoménu „paranoidnej kultúry“ v rámci typológie známej kultúrnym antropológom.

Dávnejšie sme sa dotkli aj súvislostí medzi atomizáciou spoločnosti a koncentráciou štátnej moci, hovorili sme o manipulovateľnosti a mobilizácii más pozostávajúcich z izolovaných a osamelých jednotlivcov. Samozrejme, reč bola aj o vzniku konšpiračných teórií, masových ideologických hnutí, masovej propagande a na nich založených totalitných režimoch v 20. storočí.