súťažne sa pláva päť, desať alebo dvadsaťpäť kilometrov, no sú i preteky, kde sa úspech nemeria rýchlosťou preplávania stanovenej dĺžky, ale množstvom preplávaných kilometrov v určenom čase. Prvé oficiálne majstrovská sveta na dvadsaťštyri hodín sa konali v roku 1976. Vyhral ich Peppo Biscarini – za tento čas prekonal dĺžku 83,7 kilometra. V päťdesiatmetrovom bazéne to bolo veľa dĺžok. Rekord v 25-metrovom bazéne drží zlatý olympijský medailista z roku 2008 Maarten van der Weijden. 

Oveľa zaujímavejší je ale jeho počin spred piatich rokov, keď sa rozhodol preplávať cez korčuliarsky areál Elfstedentocht s dĺžkou dvesto kilometrov. Podarilo sa mu to po sedemdesiatich štyroch hodinách a štyroch minútach. Pokus o rekord bol spojený s charitatívnou zbierkou na výskum rakoviny. Sám van der Weijden bojoval s leukémiou, ktorá mala ukončiť jeho kariéru, no tú neukončil ani po dvadsiatich rokoch od jej prekonania. Minulý rok sa dokonca stal druhým človekom v histórii, ktorý prekonal Elfstedentocht ako triatlon – najprv celú trať preplával, potom prebicykloval a nakoniec prešiel pešo.

Veľkú tradíciu vo výkonnostnom plávaní má Holandsko. Niektoré preteky, známe ako langebaanzwemmen, majú viac ako päťdesiatročnú históriu. Vo svete je viacero miest, ktoré sú obľúbené pre tento šport, ako napríklad Lamanšský prieliv, Catalina Channel, Fehmarnský prieliv a Cookov prieliv. V tomto prípade ide o maratónske plávanie, pri ktorom sa pláva vo voľnej vode popri bójach. Najkratšou vzdialenosťou je desať kilometrov, čo je aj dĺžka, ktorá sa pláva na olympijských hrách.