Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Röntgenu sa bál aj jeden z najvýznamnejších vynálezcov. Spočiatku bol karnevalovou atrakciou

.bibiána Kristína Danitová .spoločnosť .fenomén

Röntgenové žiarenie bolo spočiatku veľkou záhadou i pre jeho objaviteľa. Aj preto ho nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen nazval „Lúče X“. Práve iks v názve predstavovalo záhadnosť objavu.

Röntgenu sa bál aj jeden z najvýznamnejších vynálezcov. Spočiatku bol karnevalovou atrakciou ULLSTEIN BILD DTL./GETTY IMAGES Wilhelm C. Röntgen

s röntgenologickým vyšetrením sa stretol každý z nás, podstatne menej ľudí už vie, na akom princípe funguje jedna z najstarších a najvyužívanejších medicínskych technológií. Ide o elektromagnetické žiarenie v rozsahu vlnových dĺžok od 1 pikometra do 10 nanometrov, ktoré vzniká prudkým zabrzdením urýchlených elektrónov alebo prechodom elektrónov na nižšie energetické hladiny v atóme.

fotografovanie kostí

Nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen objavil 8. novembra 1895 röntgenové žiarenie pri pokusoch s trubicami s katódami, ktoré obalil čiernym papierom, keď sa snažil odstrániť rušivé vývoje, ktoré prechádzali cez hliníkové okienko v prístroji. Pri pokusoch prišiel na to, že napriek zatieneniu sa na mieste rozsvietili plochy, ktoré boli pokryté kryštálmi platnatokyanidu bárnatého. Tento objav ho natoľko uchvátil, že pokusy zopakoval s inými objektmi. A tak započal éru, v ktorej ľudstvo prostredníctvom röntgenu obnažilo svoje kosti a orgány – vznikli tak netradičné akty ľudského tela, z ktorého sa nezhodilo pri snímaní len oblečenie, ale pomyselne aj koža.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite