v totalite sme o Severoatlantickej aliancii počúvali len to najhoršie. Komunisti označovali NATO hanlivo ako vojnový pakt, ich dvorní karikaturisti ho zosmiešňovali v režimovej tlači a normalizačné médiá tvrdili, že ohrozuje mier a prežitie ľudstva. Pravda bola presne opačná: NATO stálo na strane slobody a demokracie a udržiavalo mier vo svete silou odstrašenia, ktorou zadržiavalo agresívny Sovietsky zväz. 

Okamžite po páde komunizmu preto krajiny vyslobodené zo sovietskeho jarma prejavili výraznú túžbu po členstve v NATO. Správne chápali, že iba v spojeneckej Aliancii budú v bezpečí pred ruským imperializmom, s ktorým mali katastrofálne skúsenosti. Slovensko sa síce na ceste do NATO potklo o mečiarizmus, ale napokon sa stalo jeho členom, čo bol najdôležitejší moment celého ponovembrového vývoja.