tieto služby boli pár dní pred Vianocami také vyťažené, že Ichtyola sa naozaj vôbec nezastavila a na svoje rohy si niekedy naložila aj viac, ako vládala. „Och, tak rada by som tomu môjmu capkovi kúpila pod stromček letenku do Kambodže na dovolenku k moru a k tomu pol tony kvalitného sena, méé, méé, to by boli Vianoce! To by bola parááda!“ zasnívala sa koza Ichtyola pri svojom rozvoze a zahataná pracovnými aktivitami si ani neuvedomila, že sa v ten deň zabudla najesť. Nuž a ako spomenula to seno, začalo jej riadne škvŕkať v bruchu. Zjavila sa s jedným balíkom na prenádhernom mieste pri starom mlyne na kraji lesa, zazvonila na zvonček a nič. Zabúchala na dvere a zase nič.
„Haló, méé! Je niekto doma? Priniesla som vám vianočný balíček, mééé!“ snažila sa byť čo najhlučnejšia, lebo postávať v zime pred dverami sa jej teda veľmi nechcelo.
Ešte raz zaklopala na dvere a keď sa ani po chvíli nikto neozýval, skúsila, či je odomknuté. A veruže bolo. Keď pootvorila dvere, ovialo ju príjemné teplúčko a na plné hrdlo ešte raz zabékala tak, až jej bradou zatriaslo. „Méééééé! Nuž keď tu nikto nie je, nechám ten balík položený tuto, ľaľa, na chodbe. Tak hádam sa s ním nič nestane,“ uvažovala a ako pokladala balíček na zem, všimla si, že zo susednej izby presvecuje prenádherne vyzdobený vianočný stromček. „Tá aróma ihličia, to je nádhera!“ Zhlboka sa nadýchla, potiahla do seba vôňu, čo to dalo, a naplno si úplne vyhladovaná vychutnávala vianočnú atmosféru, keď vtom jej hlad úplne zatemnil mozog a dostala bláznivý nápad.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.