ešte v 19. storočí tu boli len močiare a tŕnisté húštiny – z toho aj ten názov Dorkapli (Dornkapel). Dnes je tu letisko, rezort Zlaté Piesky, paláce konzumu ako IKEA či AVION, paneláky, pôsobivá Masarykova (žandárska) kolónia, v smere do Bratislavy preťažená výpadovka na Košice (teda skôr vpádovka ako výpadovka), ale predovšetkým stále čitateľná prvorepubliková zástavba rodinných domčekov s pravidelným pravouhlým rastrom uličiek, v ktorých majú problém vyznať sa aj domáci.
Táto čudesná mriežka vznikla v prvej tretine minulého storočia. Mesto nevedelo, čo si počať s návalom nemajetného proletariátu, tak rozparcelovalo neúrodné pustatiny Trnávky na krpaté stavebné pozemky. Ten môj pozemčok je v metroch len o dve či tri dlane širší, než som za mladi skákal do diaľky. Chudobe dovolili pobrať si zo smetiska bratislavskej tehelne polámané a pokazené tehly, a tak vznikol základ dnešnej Trnávky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.