Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

The Economist: Bráni západná kultúra ľuďom v dospievaní?

.the Economist .spoločnosť .téma

Starší šéf opravoval mladšiu zamestnankyňu: „V slove ‚hamster‘ (škrečok) nie je žiadne ‚P‘.“ „Ale ja to takto píšem,“ namietla. Šéf navrhol pozrieť sa do slovníka. Niečo vyše 20-ročná zamestnankyňa zavolala svojej matke, zapla hlasitý odposluch a so slzami v očiach na ňu naliehala, aby povedala jej šéfovi, že nemá byť taký zlý.

The Economist: Bráni západná kultúra ľuďom v dospievaní? C.J. BURTON/GETTY IMAGES

je to zaujímavý obrázok. Zdá sa, že uplakaný zamestnanec si osvojil pojem „moja pravda“ ako populárnu frázu, ktorej cieľom je racionalizovať vlastné presvedčenie a chrániť ho pred kritikou založenou na faktoch. Môžete hovoriť, že 1+1=2, ale „moja pravda“ je, že sú to tri. Postmodernisti považujú tento spôsob myslenia za sofistikovaný. Keith Hayward ho nazýva detinským. Má pravdu. 

Pán Hayward, kriminológ z Kodanskej univerzity, však ide oveľa ďalej. V knihe Infantilised tvrdí, že dnešní mladí ľudia sú menej zrelí ako predchádzajúce generácie a že za to môže západná kultúra. Na podporu svojej argumentácie ponúka množstvo príkladov toho, čo nazýva (slovným novotvarom) „kidulting“. Niektorí ľudia sa radi vracajú k svojim detským radovánkam tým, že sa prezlečú za „môjho malého poníka“ a kúpia si vstupenky na miesta, kde môžu skákať do jám s loptičkami a zvádzať vankúšové súboje. Niektorí pokračujú v tínedžerských zábavách v nočných kluboch až do raného stredného veku. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite