existuje však len jedna autobiografia Angely Merkelovej: Svoboda. Paměti 1954 – 2021. Na rozdiel od všetkých biografických monografií sú pamäti Angely Merkelovej a jej spoluautorky, dlhoročnej spolupracovníčky Beate Baumannovej, jej pohľadom na vlastný život, a tak ich treba čítať. Predpokladajú dve veci – že ide o osobné svedectvo a vysokú mieru subjektívnosti. V prípade Angely Merkelovej to nie je celkom tak – jej pamäti sa usilujú aj cez prizmu Beate Baumannovej o objektivitu a nezaujatosť, čo je samo osebe paradoxom, a sú napísané protokolárnym jazykom, orientovaným na fakty, minimalizujúcim emócie. 

Je to také nemecké – fakty znamenajú množstvo údajov, názvov inštitúcií, opisov udalostí a skratiek, ktoré Pamäti významovo dosť zaťažujú. Angela Merkelová pracuje stroho pri vlastných úvahách, názoroch a postojoch, chce, aby jej pamäti boli spoľahlivým bedekrom jej života a politickej dráhy. Je to paradox subjektívneho pohľadu a protokolárneho štýlu, vyznačuje však osobitný spôsob Angely Merkelovej. V Pamätiach chýbajú štylistické senzácie a emocionálne vzrušenia, takmer celkom absentuje intímny tón, a ak sa aj niečo dozvieme z tejto sféry jej života, má to povahu protokolu – ako sa fyzikálna chemička zoznámila so svojím prvým manželom, fyzikom Ulrichom Merkelom, ako od neho odišla, ale ponechala si jeho meno, ako sa stretla s kvantovým chemikom Joachimom Sauerom, ako a kedy sa zobrali, že mali radi výlety do prírody a hudbu, a nebola slepá a hluchá ani voči výtvarnému umeniu. Ešte aj jej hlboký barokový výstrih, ktorý ohúril celé Nemecko, prezentovala noblesne, diskrétne a s pritlmeným humorom. 

Protokolárny štýl, charakteristický pre chemické pokusy, preniesli Angela Merkelová s Beate Baumannovou aj do osobných pamätí. Má to svoju logiku. Angela Merkelová sa rozhodovala v politike na základe dôkladných analýz; zabezpečovalo jej to pri rokovaniach isté výhody, bola úspešná aj preto, že vedela v diskusiách so spolupracovníkmi dobre odčítať svoje možnosti a šance, no v kľúčových problémoch to malo aj jednu nevýhodu; priveľmi sa spoliehala, že aj druhí sa rozhodujú analyticky, a keď to tak v prípade Vladimira Putina nebolo, dopustila sa chýb a omylov.

dievča z Waldhofu

Angela Merkelová sa narodila 17. júla v Hamburgu, ale rodine bolo jasné, že poputuje do NDR. Jej otec šiel opačným smerom ako milióny nemeckých utečencov po druhej svetovej vojne, ktorí smerovali na západ. Vyštudoval po vojne evanjelickú teológiu a rozhodol sa zasvätiť život pastorácii, čo ho priviedlo do NDR. Iste pritom pôsobilo aj to, prečo ho neskôr viacerí oslovovali „červený Kasner“; bol socialisticky, ale nie komunisticky orientovaný, po roku 1963 a Berlínskom múre, ktorý rodine Kasnerovcov znemožnil cestovať za rodinou do Spolkovej republiky Nemecko, no najneskôr po roku 1968 a Pražskej jari, mu bolo jasné, že komunistický režim je nereparovateľný.