takto charakterizuje Atilu východorímsky diplomat Priscus, ktorý sa s „pohromou všetkých zemí“ osobne stretol. Čo sa týka výzoru hunského náčelníka, Priscus ho opisuje nasledovne: „Mal spupnú chôdzu, očami gúľal sem a tam, takže sila jeho nadutého ducha sa odrážala v pohyboch jeho tela... Bol nízkeho vzrastu, so širokým hrudníkom a veľkou hlavou; jeho oči boli malé, brada riedka a pretkaná šedinami; a mal plochý nos a tmavú pokožku dokazujúcu jeho pôvod.“ Priscus rozhodne nebol Atilovým obdivovateľom.

V prvej polovici 5. storočia bola Európa v akomsi metastabilnom stave. Po rozpade Rímskej ríše na Západorímsku a Východorímsku ríšu ich vplyv na dianie okolitého sveta pomaly vyprchával, hoci stále boli hlavnými dejinotvornými útvarmi civilizovaného sveta. Limes romanus, sieť vojenských opevnení na hranici ríše, bola stále funkčná a schopná kontrolovať (s väčšou či menšou úspešnosťou) dianie vnútri Rímskej ríše, aj ju chrániť (tiež s väčšou či menšou úspešnosťou) pred útokmi z opačnej strany hranice.