na inom mieste Šafárik dodáva: „Do tejto skutočne pokojnej doby jeho vládnutia spadá vznik Veľkomoravskej ríše, vzdorujúcej všetkým útokom cudzincov až do príchodu Uhrov, ako aj zavedenie slovanskej liturgie v oboch Moravách a v Čechách, udalosti v onom čase v celom Slovanstve zaiste najdôležitejšej.“ Čo vlastne v kocke charakterizuje celý Rastislavov život. Teda až na to, že Rastislavova doba sa rozhodne nedala nazvať pokojnou. Šafárikov názor prebrali aj ďalší historici, čím sa Rastislav stal tak trochu zromantizovanou postavou v histórii Veľkej Moravy. Zrejme k tomu prispela aj jeho krutá smrť oslepeného starca v temných kobkách niektorého z bavorských kláštorov. Na druhej strane on mal zase podiel na smrti svojich dvoch predchodcov, Mojmíra aj Pribinu. Takže svojmu osudu ďaleko neušiel.   

Dátum jeho narodenia nepoznáme, v análoch sa najčastejšie uvádza „okolo roku 820“. Bol synovcom Mojmíra I., nevie sa však, či z otcovej alebo matkinej strany. Na scénu dejín vstupuje v roku 846, keď ho ako Rastica, ktorého určil východofranský kráľ Ľudovít Nemec za Mojmírovho následníka, spomínajú Fuldské letopisy.