Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Naučená bezmocnosť a ako sa od nej odučiť

.inge Vagačová .spoločnosť .spoločnosť

Pocit, že sa nedá. Nedá sa nič urobiť, nikam vykročiť, a ak sa aj niečo nebodaj podarí, tak nás situácia zomelie a vráti späť. Z každej strany počúvaš, že dá sa, že všetko sa dá, len treba chcieť.

Naučená bezmocnosť a ako sa od nej odučiť
DAVID WALL/GETTY IMAGES Naučená bezmocnosť môže viesť k vzniku depresívnych stavov.

ono to stále nejde, až si na to zvykneš, prijmeš rolu tej, ktorá nikdy nič nedokáže a už vôbec nie to, o čom sníva. Naučila si sa tak v detstve, v škole, v partnerstve, vo firme. Alebo si to jednoducho dostala do vienka a toto si ty?

Naučená bezmocnosť je fenomén, ktorý môžeme pozorovať u ľudí a aj zvierat v situáciách, keď sú nútené očakávať niečo, čo spôsobuje bolesť, utrpenie, nepohodlie, a nemôžu z nich uniknúť. Po istom čase sa prestanú bolesti vyhýbať, a aj keby bola možnosť uniknúť, ani sa o to nepokúsia. Začnú veriť, že nemajú nad tým, čo sa im deje, žiadnu kontrolu. Myslia, cítia a konajú tak, akoby boli úplne bezmocní. Čo s tým?

čo ukázali experimenty a skúmanie psov

Nie je to vrodená vlastnosť. Nikto sa nenarodí s vierou, že nemá žiadnu kontrolu nad tým, čo sa s ním deje, a že je zbytočné pokúšať sa ju získať. Je to naučené správanie, podmienené skúsenosťami, v ktorých človek skutočne nemôže ovplyvňovať to, čo sa s ním, prípadne okolo neho deje – alebo to tak vníma. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite