Predpoklad, že slobodná spoločnosť musí zvíťaziť nad tyraniami len preto, že je lepšia, znie príjemne, no zavádza. A zavádza nebezpečne. Iste, máme mnoho dôvodov pokladať slobodné zriadenie za lepšie. Z toho však nevyplýva žiadna predurčenosť víťazstva.

O kadečom sa hovorí, že je dvojsečné a o strachu to platí určite. No inak, ako by sme si predstavovali. Kto ním chce sekať ako zbraňou, musí byť pripravený na jedno: keď túto zbraň uchopí, nájde tam, kde by očakával rukoväť, tiež nabrúsené ostrie.

V novej časti podcastu sa Eugen Korda rozprával s kolegami o tom, čo nám ukázalo neúspešné hlasovanie o odvolávaní Igora Matoviča, prečo sa netreba Ruska báť a prečo je dôležité, aby Ukrajina zvíťazila. Slovenská akadémia vied si strelila do nohy a mala by sa verejnosti ospravedlniť za zmanipulovaný prieskum verejnej mienky.

Pred niekoľkými týždňami sme sa na tomto mieste snažili trochu uviesť na pravú mieru zmätočný prieskum, z ktorého malo vyplývať, že väčšina Slovákov je za víťazstvo Ruska v Ukrajinskej vojne. Bol nielen zbytočný, ale priamo škodlivý, lebo táto doslova dezinformácia vrhla úplne zlé svetlo na Slovensko.

František počas dnešného tradičného príhovoru vo Vatikáne apeloval na prezidenta Ruskej federácie, aby zastavil vojnu a uzavrel okamžité prímerie.

Pred 84 rokmi, 30. septembra 1938 skončila konferencia v Mníchove podpisom zlopovestnej zmluvy. Uzavreli a podpísali ju nacistické Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a fašistické Taliansko na účet prvej Československej republiky, bola právom označená za zradu, nech už by sme akokoľvek usilovali o porozumenie motívom dvoch hlavných demokratických aktérov, a nech by sa na zmiernenie ich viny uvádzali akékoľvek argumenty.

Strhli mi hidžáb v supermarkete. Na ulici ma zbili skinheadi. Kričali na mňa, že som terorista. Aj s takýmito podobami nenávisti sa stretávajú utečenci a migranti na Slovensku. Len zriedka však prípad nahlásia polícii. Problém je tiež dokázať, že ide o čin z nenávisti, vysvetľuje v podcaste právnička Katka Fajnorová.

Národní mýty jsou často jen skrytý nacionální egoismus, alibi pro politické obchodování a víra v kulturní konstrukty po záruční době. Současně však vidíme kolem sebe lidi, kteří otevírají svá srdce, mysli, příbytky, peněženky… potřebným. Tváří tvář přetlaku mudrování, komentářů, informací a svědectví o veřejném prostoru existuje vlastně jediná podstatná otázka, kterou bychom měli klást sami sobě: udělali jsme, s ohledem na svoji pozici a roli ve společnosti, co jsme měli a mohli udělat?

Hrozbu fašizmu treba brať smrteľne vážne vždy. O to väčší problém je, keď s nimi hlasujú demokratické strany. Všetky červené čiary sa už prekročili a z hlasovania s fašistami sa pomaly stáva bežná rutina.

Zdá sa vám, že v politických diskusiách panuje zmätok v základných pojmoch? Čudujete sa, kto všetko sa u nás vie označiť za „liberála“, „konzervatívca“, a ktoviečo ešte? Máte pocit, že z vás robia hlupákov? Do istej miery ide o normálny jav – ale len do istej miery.