chystala sa variť, keď jej práve zavolal manžel, a jej odtiekla plodová voda. Stihla sa ešte oholiť s pomocou zrkadielka umiestneného medzi nohami, aby sa tejto procedúre vyhla v pôrodnici. Vybrala si Kramáre pre ich novorodenecké oddelenie. Tašku s potrebami pre bábätko, príborom, miskou na polievku, toaletným papierom a ostatnými hygienickými potrebami mala pripravenú už pár týždňov. Kým čakala na manžela, umyla riad, poskladala bielizeň a zavolala mame aj sestre. Potom si ľahla na gauč a zavrela oči. Kontrakcie zatiaľ necítila.

O päť dní neskôr sedela Barbora na zadnom sedadle ich auta a vedľa nej v sedačke spalo jej prvorodené dieťa. Barbora plakala. Nie od šťastia, ani od hormonálnych zmien. Plakala, aby uvoľnila nahromadený stres z pôrodnice. „Úroveň klasických izieb? Jedna veľká tragédia. Mala som veľké problémy, aby som udržala elementárnu hygienu. Umývadlo na izbe nefungovalo. Ak som si chcela umyť ruky, musela som ísť do spoločných toaliet alebo spŕch. Keďže tam nebol prebaľovací pult, prebaľovanie bábätiek prebiehalo na posteli, čo sa mi nezdalo hygienické pri problémoch, ktoré každá šestonedieľka má,” spomína Barbora. 

„Narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ku ktorému dochádza v pôrodniciach, môže mať vplyv na neskorší rozvoj psychických porúch.“

Lenže hygiena bol len jeden z negatívnych faktorov: „Bol tam chaos. Niektoré dni boli aj štyri vizity. Sestričky nás budili o pol šiestej, aby sme sa išli sprchovať. Na oddelení fungovali dve sprchy. Kým sa všetky vizity neskončili, nedali nám raňajky, niekedy až do pol desiatej. Museli sme si upratať a ležať pripravené na podložkách. Nebola tam chvíľa, keď by si žena mohla oddýchnuť. Izba bola ako korzo. Chodili tam sestričky, upratovačky, vizity, stále sa niečo dialo. Ak aj nikto neprišiel, tak som zas musela ísť na nejaké vyšetrenia ja. V noci som sa nevyspala, keďže bábätká plakali. Bola som vyčerpaná.“ 

Aj v komunikácii a prístupe personálu by si Barbora vedela predstaviť niektoré veci inak: „Pri pôrode som nepoznala mená ani jedného člena tímu. Meno lekárky som sa dozvedela až po niekoľkých dňoch, keď som sa naň spýtala počas vizity. Pri vizitách nám sestrička odobrala klieštikmi vložky medzi nohami, aby sa všetci lekári mohli pozrieť. Žena ležiaca so mnou na izbe mala problémy s dojčením pre vtlačené bradavky. Keď prosila o radu, sestry jej odporučili podanie umelého mlieka. Keďže veľmi chcela dojčiť, zavolala si do pôrodnice externú laktačnú poradkyňu. No nedovolili jej prísť na izbu. Sestričky boli nahnevané, že ju zavolala, a tak musela konzultácia s matkou a dieťaťom prebiehať na chodbe pri výťahoch.” 

Barbora sa pozastavuje aj nad niektorými pravidlami: „Jedlo podávali v jedálenskom kúte a nemohli sme si ho zobrať na izbu, ale deti sme do jedálne zobrať nemohli.” 

nepriateľské prostredie 

Keď žena čaká prvé dieťa, nič ju nepripraví na tehotenstvo, pôrod ani na materstvo. Môže si načítať knihy, príručky, absolvovať kurz prípravy na pôrod, pozerať YouTube videá a sledovať diskusie na internetových fórach, ale jej fyzické i psychické pocity ju prekvapia, zaskočia, potešia alebo aj nepotešia. 

Aj keď sa rozprávania žien môžu podobať, to samotné prežívanie si predsa len každá musí odžiť. Osobná skúsenosť je neprenosná. Slovenské zdravotníctvo v súčasnosti bojuje s mnohými problémami a často sa nemocnice pohybujú na hrane prežitia a fungovania. Preto možno téma slovenského pôrodníctva v spoločnosti až tak nerezonuje. Každoročne slovenskými pôrodnicami prejde približne 50 000 žien a približne rovnaký počet novorodencov. Pri celkovom počte pacientov prechádzajúcich slovenským zdravotným systémom sa toto číslo môže javiť zanedbateľné. No v tomto prípade nehovoríme len o zdraví žien v reprodukčnom veku, ale o fyzickom a psychickom zdraví nasledujúcich generácií. 

Spôsob, akým deti prichádzajú na svet, má totiž podstatný význam. Vo veľkých nemocniciach sa o podporujúcom a priateľskom prostredí dá len ťažko hovoriť. Ak sú k dispozícii tri predpôrodné boxy, ktoré sú oddelené plachtou a ženy sa v bolestiach navzájom počujú, súkromie a intimita sa vytvoriť nedajú.