Ako prežiť pôrod: Pôrodný azyl

vyveziete sa na druhé poschodie a nesmelo sa obzeráte, do ktorej chodby vojsť. Sestrička zbadá vašu neistotu a pýta sa, čo hľadáte. Neviete po nemecky, tak len zahabkáte: Gynekologia? Sestrička sa usmeje a prejde na slovenčinu a navedie vás do správnej chodby, kde už čaká vyše 20 ľudí.

Je prvý piatok v mesiaci, pol dvanástej predpoludním a v miestnosti na druhom poschodí hainburskej nemocnice zaberajú ženy v rôznych stupňoch tehotenstva všetky stoličky. Pri nich postávajú ich partneri. Všetci sa rozprávajú po slovensky. Ešte donedávna sa prehliadka hainburskej pôrodnice organizovala len raz za mesiac. Miešali sa na nej Rakúšanky so Slovenkami, väčšina komunikácie bola v nemčine. Primár oddelenia, Gottfried Gamperl, sa však rozhodol vyjsť Slovenkám v ústrety a zaviesť pre ne slovenskú prehliadku. Záujem o pôrod v Hainburgu zo strany Sloveniek každým rokom stúpa. 

V roku 2013 tvorili Slovenky pätinu z viac ako 500 rodiacich žien v tejto nemocnici, v roku 2014 už v Hainburgu porodilo 230 Sloveniek zo 633 pôrodov. Zuzana z Bratislavy absolvovala svoj prvý pôrod v Banskej Štiavnici. Tvrdí, že ak by druhýkrát nerodila v Hainburgu, myslela by si, že jej prvý pôrod bol v poriadku: „Pri prvom pôrode som prišla do nemocnice v Banskej Štiavnici s odtečenou plodovou vodou a rozbehnutým pôrodom, čiže bolesti boli akútne. Čakala som milšie slovo a srdečnejší prístup. Počas pôrodu mi sestričky hovorili: Nekričte, všetci tu spia, rýchlo tlačte, lebo vaše dieťa sa zadusí.“ Zuzanu šokoval autoritatívny prístup personálu. „V Hainburgu ma všetci privítali s úsmevom, dokonca sme vtipkovali,” spomína na druhý pôrod Zuzana a zdôrazňuje, že ideálny pôrod nie je o nadštandardnej izbe, ale o nadštandarde v podobe prístupu.

aj za peniaze 

Slovenky utekajú zo slovenského pôrodníctva a od slovenského personálu, ale paradoxne, hainburská nemocnica by nemohla fungovať bez slovenských lekárov a sestier. Wiliam Lokša bol prvým slovenským lekárom, ktorý v nemocnici v Hainburgu po revolúcii začal pracovať. Tvrdí, že jeho slovenské pacientky majú nepríjemné zážitky zo slovenských pôrodníc. Myslí si, že v Hainburgu oceňujú najmä priateľský prístup a príjemné prostredie: „Naše oddelenie je malé, má tridsať postelí – polovica je gynekológia, druhá polovica pôrodnica a šestonedelie. Pôrodné sály a ambulancia sú na malom priestore, a preto to u nás vyzerá, ako keby ste boli doma alebo niekde v hoteli, nie je to žiadne nemocničné monštrum. Ženy si cenia, že je tu pokoj, každý každého pozná. Pacientiek nie je veľa, a tak sestry aj doktori majú dobrý kontakt s rodičkami.” Časť Sloveniek, ktoré minulý rok rodili v Hainburgu, mala trvalý pobyt v Rakúsku, takže za pôrod nemuseli platiť. Tie s trvalým pobytom na Slovensku si pobyt v rakúskej nemocnici musia zaplatiť, každý deň v rakúskej pôrodnici ich vyjde na 584 eur. 

„Od októbra 2013 slovenské zdravotné poisťovne preplácajú pôrod v zahraničí, a to do výšky približne 600 eur.“

Pri priemernom čase hospitalizácie štyri dni a zarátaní všetkých povinných vyšetrení sa celková suma blíži k 2 500 eurám. Niektoré ženy preto zvažujú odchod z nemocnice jeden alebo dva dni po pôrode. Nemocnici však musia predložiť potvrdenie, že majú na Slovensku zabezpečenú starostlivosť. Od októbra 2013 slovenské zdravotné poisťovne preplácajú pôrod v zahraničí, a to do výšky približne 600 eur. Hainburská pôrodnica nie je jedinou zahraničnou nemocnicou, ktorú si slovenské matky volia. Niektoré preferujú Česko, konkrétne pôrodnice vo Vyškove, Brne alebo Břeclavi.