keď ste začali uverejňovať sériu kritických článkov o slovenskom zdravotníctve, prišla zaujímavá reakcia od lekárky Viery Haľamovej. Pripomenula nám, že v prvej polovici 20. storočia bola úmrtnosť rodičiek a novorodencov na Slovensku medzi najvyššími v Európe a až v roku 1952 vďaka zákonu rodili ženy povinne a bezplatne v pôrodniciach. Už po piatich rokoch sa úmrtnosť novorodencov a dojčiat znížila o viac ako polovicu a dnes patrí medzi najnižšie v Európe. Vlastne by sme sa mali tešiť, že to tak je.
Iveta: Áno, tá pani doktorka patrí do generácie lekárov, ktorá v šesťdesiatych rokoch vypracovala na Slovensku koncept novorodeneckej starostlivosti, a oni toho naozaj spravili veľa.
Veronika: Ale nemôžeme sa radovať z pokroku porovnávaného so stavom spred 60 rokov, treba napredovať. Aj pani doktorka Haľamová sa o to snaží, pôsobí v UNICEF-e, ktorý udeľuje pôrodniciam titul Baby Friendly Hospital. Na Slovensku už má tento titul veľa pôrodníc. Lenže v jednom súkromnom rozhovore s kompetentným človekom sme sa dozvedeli, že tento titul by si na Slovensku v skutočnosti nezaslúžila ani jedna nemocnica, lebo žiadna nedodržiava potrebné štandardy. S touto informáciou však nemôžeme pracovať, lebo nám to kompetentný povedal mimo záznamu.
Lucia: UNICEF nemá totiž personálne ani finančné vybavenie na to, aby kontroloval, či nemocnice stále dodržujú štandardy pre Baby Friendly Hospital.
takže ani titul Baby Friendly Hospital, ktorý udeľuje podľa svojich medzinárodných štandardov UNICEF, nezaručuje na Slovensku kvalitnú pôrodnicu či ústretový vzťah k matke?
Veronika: Jedna nemocnica, ktorá je oficiálne Baby Friendly Hospital, pre Sprievodcu pôrodnicami uviedla, že neposkytuje bezprostredne po pôrode „kontakt koža na kožu“ (priloženie dieťaťa k matke). Pritom toto patrí k štandardu pre Baby Friendly Hospital.
Lucia: Tento titul pritom nebol odňatý žiadnej nemocnici napriek tomu, že štandardy nedodržiavajú.
pri zisťovaní, ako funguje slovenské pôrodníctvo, ste sa viackrát – nielen pri téme Baby Friendly Hospital, stretli s tým, že kompetentní hovorili iba mimo záznamu?
Veronika: Prekvapilo nás, ako často sa to dialo.
Lucia: Závažné informácie, ktoré hovorili o zle fungujúcom systéme, sme sa dozvedeli často len „mimo záznamu“. Napríklad nám hovorili, že pôrody cisárskym rezom sa robia niekedy aj preto, lebo mladí lekári musia mať kvôli atestácii za sebou istý počet operácií. Cisársky rez je tiež operáciou, tak sa občas robí, hoci to nie je nutné.
Veronika: Kompetentní by mali sledovať rôzne dáta, analyzovať ich a hľadať dôvody a následne zlepšenia. Nemáme pocit, že by sa to dialo.
vráťme sa na začiatok. Ste tri mladé ženy a v približne rovnakom období ste zrazu mali deti. Vaše skúsenosti z pôrodníc boli také zlé, že ste sa pustili do série článkov o pôrodníctve?
Veronika: V roku 2013 oslovil tím TEDx Bratislava Štefan Hríb a Federika Homolková, či by sme nechceli niečo napísať. V tíme nás vtedy bolo okolo pätnásť, ale nakoniec sme sa podujali písať len my tri. A hovorili sme si, že spoločná téma, ktorá nás teraz trápi, sú pôrody.
Lucia: Rodili sme v približne rovnakom čase a túto tému sme ako čerstvé matky často preberali medzi sebou.