Keď sa minulý týždeň cez Slovensko preliala revolučná vlna v podobe štrajkujúcich pedagógov a následne sa k nim pripojili ich vlastni študenti, v médiách sa častejšie začali objavovať dva pojmy, ktoré v slovenskom školstve rezonujú dlhé desaťročia. Prvy pojem – poslanie - sa stal synonymom postu učiteľa ako takého a druhy – hobby – ho ticho nasleduje ako modernejšie prirovnanie s ironickým nádychom. Prečo je teda v jednej krajine v strede Európy s fungujúcou a etablovanou trhovou ekonomikou jedno zamestnanie nazývané poslanie alebo hobby?
História
Učiteľské povolanie malo od dávnych čias, a to ešte pred vznikom samostatného Československého štátu vážne postavenie v spoločnosti. Veľmi dobre to ilustruje literatúra a neskoršie i film, v ktorých sú farár a učiteľ vo vidieckom prostredí zobrazovaní ako prirodzene autority. Po vzniku samostatného Československa v roku 1918 nasledovalo veľmi krátke obdobie prosperity rozvíjajucej sa trhovej demokracie, ktoré násilne prerušila 2. svetová vojna a následne komunisticky prevrat.
Učiteľské povolanie sa za 40 rokov komunistického režimu degradovalo oveľa viac ako iné povolania neitelektuálnej sféry, pretože povedzme si to otvorene, taký kuchár alebo inštalatér za socializmu si vykonával svoje zamestnanie, a potom, doma v sukromí si mohol na režim frflat koľko chcel. Ale čo taký učiteľ dejepisu, ako sa asi cítil po celom dni, keď svojich študentov učil dejiny ktoré boli vybielené a prepísané podľa potrieb komunistickej strany. Nielenže klamal sám seba, ale musel to klamstvo učiť aj iných.
Paradoxne to boli študenti, ktorí stáli na počiatku Novembra 89 a iniciovali následne zmeny. Je preto až nepochopiteľné ako sa podarilo učiteľom, takým iniciatívnym v revolučných časoch, pomaly preplazit do noveho milénia úplne bezradne tápajuc v trhovych podmienkach. Bez reforiem, bez zvýšenia platov, bez moderných škôl a bez spoločenského uznania.
Po vyše 20 rokoch, a tento datum je dôležitý, v Decembri 2012, nastáva druhá možnosť na reformovanie školstva a vlastnej reputácie a ostáva iba dúfať, že táto reforma neskĺzne iba do diskusie o tom, či má štát dať 5 alebo 10 percent.
Trhové mechanizmy škôl západnej Európy
Vo Velkej Britanii od nastupu koalicnej vlady Davida Camerona v spolocnosti rezomuje otazka transformovania statnych skol na akademie, ktore su financne napojene na sukromny sektor. Ta ista vlada v case krizy oznamuje navysenie financnych prostriedkov pre skolstvo. Dalsim bodom vasnivych diskusii v skolstve je otazka, do akej miery moze statna skola rozhodovat o navyseni platu svojich ucitelov v zavislosti od ich vykonu.
Pri tomto mi napada iba jedna otazka: Co robi vlada Slovenskej republiky, respektive Ministerstvo skolstva pre zefektivnenie fungovania skol v trhovom prostredi?
Informacne technologie
Kazda doba ma svoje specifikum, ktore sa nevyhnutne odzrkadluje v skolskom systeme. Akonahle sa vo Velkej Britanii zacali na trh zacali zavadzat dotykove displeje, zacala sa takmer sucasne revolucia v pouzivani dotykovych tabul (tzv SMART tabul). Momentalne je tazko najst stredne skoly, ktore by ich aspon z casti nemali.
Informacne technologie sa vsak nedotkli iba technickeho vybavenia skol. Zbieranie a spracovanie dat na jednotlivych katedrach strednych skol vo Velkej Britanii nie je iba ‚klebetenie‘ o studentoch a opravovani testov. Prave naopak, vsetky vysledky testov sa spracovaju do sofistikovanej tabulkovej podoby a analyzuju sa do najmensich detailov. Kazdy ucitel na strednej skole v Anglicku si nedobrovolne pribral k svojej naplni praci novu kolonku - analyzovanie dat.
Analyza dat uzko suvisi s hodnotenim a klasifikaciou studentov. Slovensky student je stale obmedzovany skalou 1- 5. Naco a hlavne dokedy este bude trvat toto uzke zaradovanie studentov do neosobnych kategorii?
Vo Velkej Britanii sa vcelku uspesne pouziva v Narodnych ucebnych osnovach system zaradovania studentov do urovni (tzv Levelov). Ucivo je rozdelene podla narocnosti do urovni a kazdy student ma urcenu uroven na ktorej sa nachadza a presne vie, kde je, kam sa chce dostat, a co ma preto spravit. V ramci kazdej urovni funguje skala hodnotenia (pismena namiesto slovenskych cisiel), ktore vysvetluje ako daleko je student od dosiahnutia dalsej – vyssej urovne.
Uplnou samozrejmostou je zaradovanie studentov podla prospechu do skupin, ktore su vlastne jednotlive triedy. Tento system je efektivny ale co je este dolezite, skupiny sa menia, pretoze kazdy ma sancu dostat sa do vyssej skupiny ak sa zlepsia jeho studijne vysledky.
Ako dalej, pan predseda vlady?
Redaktori Slovenskej televizie sa kedysi davno zvykli pytat priemera na vsetko a on mal na vsetko odpoved, ale pan predseda sucasnej vlady na tuto otazku neodpovie, pretoze sam nevie, nema koncepciu, a ani nema vo svojich radoch odbornikov, ktori by mohli presadit nejake zasadne zmeny. Ale ucitelia mozu v tejto situacii spravit nieco pre seba. Mozu si polozit zopar kacirskych otazok typu: ‚Co by sa nasim detom stalo, keby sa zrusil okliesteny system znamkovania 1 – 5? Neznamena pojem ucitelske poslanie iba utechu v zufalej situacii, ktoru opat a znova vyuziva kazda vlada nato, aby nemusela riesit skolstvo na pokraji kolapsu?‘