Ževraj skúška dospelosti
Päť dní v týždni sa na osem hodín chodím nudiť do školy. Som v piatom, poslednom ročníku na strednej škole. Od tretiaku počúvam „Idete maturovať!“ a ja sa nedokážem vyhnúť otázke „A čo je na tom?“. Od prvého školského dňa v tomto ročníku nám odpočítavajú dni do tejto skúšky. Celý rok opakujeme to, čo sme sa už učili a každý z nás má z toho veľkú hlavu a penu okolo papule. Toto nie je preverovanie toho, čo sme sa dokázali naučiť počas celého štúdia na strednej škole. Maturita je preverenie toho, čo sme sa dokázali nabifliť za posledný rok. Stresovanie študentov a nátlak. V ten deň nervózna nebudem. Nezáleží mi na tom, nevidím v tom význam. Maturitu urobím, pretože naša škola si nemôže dovoliť mať zlé umiestnenie v rebríčku najlepších stredných škôl, ale to je už iný príbeh. Lenže viem, že budú aj iní ako ja. Sú tu tí, čo im na „výborný“ záleží. Budú stresovať, nadávať, plakať, zvracať. Pred komisiou príde výpadok a oni sa nehnú. „Výborný“ je do nenávratna stratený, síce na strednej škole mali perfektné výsledky. Jeden blbý deň a podľa toho bude spoločnosť súdiť ich inteligenciu. Aj vám to príde ako neobjektívnosť?
Vždy, keď mi vyšiel na vysvedčení zlý priemer spomenula som si na Einsteinov citát. „Pokiaľ budeme súdiť rybu podľa jej schopnosti šplhať na strom, celý život bude veriť tomu, že je hlúpa.“ Pokiaľ si na ústnej skúške zo slovenského jazyka vytiahnem Antickú literatúru, tak môj budúci zamestnávateľ pri pohľade na moje maturitné vysvedčenie bude veriť, že som hlúpa. Budú tomu veriť aj rodičia, príbuzní, známi aj neznámi. A pri rozhodovaní, či ma prijať alebo neprijať na vysokú školu ma tiež šupnú pod čiaru.
Maturitný ročník je celý na hlavu. Pre mnohých (napríklad aj mňa) znamená maturita len vykúpenie z nudného, ničím neobohateného, mrhania času v škole. Pre náš štát a pre moju budúcnosť je dôležitejší kus papiera ako naozajstné vedomosti, ktoré nosím v hlave. Jedna skúška a spoločnosť vás zaradí na „správnu“ vedomostnú úroveň.
Nabifliť sa a potom zabudnúť. Úloha maturantov do ďalších dní.
Kristína Bysterská