Toto nie je prvý článok o problémoch škôl technického zamerania. Na problematiku v tejto oblasti poukázali viacerí autori, napríklad Peter Gubiš v článku Intelektuálny dlh, Barbora Mančíková v článku Univerzity, naučte sa variť kávu alebo Martina Jurinová: Špičková dedinská fabrika. Každý autor posudzuje problém z iného zorného uhla, všetci autori sa však zhodujú v názore, že súčasná situácia škôl technického zamerania je zlá a vyžaduje od vlády definovať problémy a určiť záväzné termíny ich vyriešenia.
Medzinárodná agentúra ARRA hodnotí univerzity hlavne podľa počtu článkov v medzinárodných karentovaných časopisoch, podľa počtu patentov, vynálezov, medzinárodných cien, hlavne Nobelových. Podľa týchto kritérií sa žiadna slovenská technická univerzita nenachádza medzi 800 hodnotenými.
Radosť nám robia úspechy niektorých stredných škôl v medzinárodných vedomostných súťažiach skôr vo vedách základných ako vo vedách aplikovaných. Nie sú však výsledkom nejakého pedagogického systému, ale sú výsledkom vynikajúcich a obetavých učiteľov a študentov.
Rozdeľme problém odborného technického školstva podľa stupňov vzdelania a pozrime sa na neho aj z historického hľadiska:
1.) Remeselné školstvo
Ak sa chcel mladý človek v stredoveku stať dobrým remeselníkom, rodičia ho dali za „úplatok“ známemu remeselníkovi. Časť týždňa pracoval u remeselníka, časť týždňa sedel v škole nazývanej „učňovka“. Po dvoch rokoch mu zamestnávateľ dojednal krátku prácu u partnera v blízkej krajine a až potom získal titul „majster“.
Zahraničné firmy, ktoré prejavujú dnes záujem o Slovensko, sa odmietajú akokoľvek podieľať na výchove takýchto „majstrov“. Žiadajú, aby im ich vychoval štát a aby ihneď po nástupe do práce mali tie vedomosti a zručnosti, ktoré sú k vykonávaniu pozície potrebné.
Rodičia dnes bohužiaľ snívajú len o tom, aby ich dieťa bolo inžinierom, doktorom, magistrom. Učitelia neskúmajú talent žiakov a neinformujú rodičov, že ich dieťa by mohlo byť vynikajúcim a dobre zaplateným remeselníkom.
2.) Odborné stredné školstvo
Odborné stredné školy sú napríklad strojnícka priemyslovka alebo obchodná akadémia. Ešte v minulom storočí absolventi stredných odborných škôl zastávali i kľúčové pozície aj vo veľkých firmách. Firmy dokonca obdarovávali priemyslovky učebnými pomôckami s nápismi typu: „Učebná pomôcka vyrobená firmou XY je dar firmy tejto strednej škole.“
Aj v tejto oblasti dnes žiadajú, aby im štát vychoval „stredoškolákov“, ktorí ihneď po nástupe do práce začnú firme tvoriť zisk.
3.) Vysoké priemyselné školstvo
Za socializmu vysoké školy školili, a preto sa volali Vysoké školy. Nové výrobky a technologické metódy rozvíjali rezortné výskumné ústavy. Po nežnej revolúcii sme prešli na „západný“ systém, v ktorom sa vysoké školy premenili na univerzity, ktoré by popri vyučovaní mali plniť aj úlohy bývalých rezortných ústavov. Od vybraných ústavov Akadémie vied majú výsledky ich bádania premieňať na unikátne prototypy a metódy a odovzdávať ich za primeranú úplatu podnikom. Nepoznám jediný „ Slovak gold“, ktorý by vznikol takýmto spôsobom. Je to začarovaný kruh, pretože od úrovne univerzít sa odvíja úroveň školstva ako takého.
Bolo by nutné, aby vláda a jej kompetentné ministerstvá jasne definovali problémy a položili si odpovede na tieto otázky, ktoré určite trápia nielen mňa....
- Úroveň známych špičkových univerzít je hlavne daná počtom významných osobností, často nositeľov najvyšších vyznamenaní, autorov vynálezov a patentov. Tí formujú aj štruktúru univerzity a určujú vznik „ Ducha univerzity“ (Spirit of university). Aké sú krátkodobé i dlhodobé ciele vlády v tejto oblasti? Prečo sa u nás univerzity neprezentujú prostredníctvom svojich úspešných absolventov? (Určite takí sú!)
- Vynikajúce univerzity až polovicu ich výdavkov na investície a mzdy pokrývajú z predaja ich duševného majetku priemyslu. U nás je financovanie univerzít odvodené od počtu študentov a zamestnancov. Učitelia sú kritizovaní, ak pri skúškach „vyhadzujú“ veľa študentov, pretože by o nich škola prišla. Predsa čím menej študentov, tým menej peňazí. Kedy a ako prejdeme na horeuvedenú stratégiu vynikajúcich univerzít?
- Prečo neexistuje štátne vydavateľstvo vedecko-technických informácií podporované štátom, tak, že autori vedeckých kníh vydaných v menších nákladoch získajú aspoň minimálnu autorskú odmenu?
- Ešte stále existuje zámer vlády smerujúci k rozdeleniu vrcholového školstva na vysoké školy (pre prax) a univerzity (pre vedu)?
- Bohužiaľ, veľmi často prednášajúci vedú svoj predmet bez toho, aby študent mal možnosť získať literatúru potrebnú na prípravu na skúšku. Skriptá v papierovej či elektronickej forme sa stali vzácnosťou. Je to prípustné?
- Štáty, v ktorých sa príslušná náuka nemôže oprieť o bohatú prax, učia podľa prekladov učebníc vytvorených v štátoch, kde je v danom odbore lepšia teória a prax. Je napríklad „pod dôstojnosť“ našich učiteľov obrábania iniciovať preklad 5 zväzkového nemeckého diela, Weck: Die Werzeugmachinen a učiť podľa neho? Podporí štát takýto preklad?
- Prečo zahraničné firmy pôsobiace na Slovensku vypisujú témy diplomových a iných prác len pre študentov „zo svojej krajiny“?
- Nemohli by firmy realizovať nepovinné prednášky na univerzitách? Iste by boli zaujímavé.
- Nemohli by sa hodnotiť učitelia aj podľa ich iniciatívy smerom do praxe?
- Bude Slovensko i naďalej len “Montážnou halou Európy,“ v ktorej naši inžinieri vyrábajú cudzí produkt na cudzom výrobno-montážnom systéme podľa cudzích metód, takže sa sami nazývajú „cvičené opice“?
Podobných otázok by bolo neúrekom. Chýbajú odpovede. Chýbajú konferencie na rôznych úrovniach, kde by odborníci zo škôl a praxe pomohli vláde nájsť odpovede na otázku: Ako ďalej?