Siedmeho júla 1935 sa v tibetskom Amde narodil Lhamo Tondrup. Keď mal 2 roky, bol rozpoznaný ako štrnáste vtelenie Dalajlámu. Jeho meno odvtedy bolo Jetsun Jamphel Ngawang Lobsang Yeshe Tenzin Gyatso, čo znamená “Svätý Boh, Nežná sláva, Súcitný, Obranca viery, Oceán múdrosti.” Keď mal Tenzin 15 rokov, bol oficiálne ustanovený za Štrnásteho Dalajlámu a stal sa duchovným aj politickým vládcom Tibetu. Bolo to v roku 1950. V tom čase už Čína napadla Tibet a postupne ho ovládala. Mladý dalajláma zostal v krajine až do Tibetského povstania v roku 1959, kedy odišiel do Indie, ktorá je dodnes jeho prechodným domovom. Dalajláma nemá pas ani občiansky preukaz. Len indickými úradmi vydaný preukaz utečenca.
So 14. dalajlámom som sa stretol v septembri 2009, počas jeho návštevy Bratislavy. Počas tej hodiny v salóne hotela Crowne Plaza som pochopil, prečo je dalajláma celosvetovo obľúbenou osobnosťou. Je to vďaka jeho priateľskosti, múdrosti a skromnosti.
“Ak myslíme len na seba, naše mysle zaberajú len malú oblasť. V tej malej oblasti sa aj maličké problémy zdajú byť obrovské. Ale ak sa naučíme vnímať záujmy a potreby iných ľudí, naše mysle sa automaticky rozšíria."
Tesne pred stretnutím nás (troch novinárov) inštruovali o tom, ako ho máme oslovovať, že mu nemáme podávať ruku, kým nám sám ruku nepodá, atď. Keď prišiel do miestnosti, správal sa k nám ako k starým priateľom, ktorých už dávno nevidel a veľmi sa teší, že ich vidí znovu. S každým sa osobne zvítal (každému z nás podal ruku “obojručne”, ako to robievame blízkym ľuďom), snažil sa vysloviť a zapamätať si naše mená (Zlatica, Tomáš, Juraj) a počas celého rozhovoru nám dával najavo, že je s nami rád.
V rozhovore sme sa ho pýtali na politiku aj na duchovné veci. Nepovedal ani jednu frázu. Za to nás však viackrát prekvapil. Napríklad keď povedal, že ďalším dalajlámom pokojne môže byť žena, prípadne celý cyklus prevteľovania môže skončiť. Alebo keď hovoril o tom, ako sa snaží v exilovej tibetskej politike zbaviť centralizovaného vedenia a zavádzať demokratické procesy (napríklad voľby). Alebo keď hovoril o vzťahu s Čínou.
Počas rozhovoru sme sa často smiali. “Som obyčajný mních,” povedal viackrát dalajláma. Keď som sa ho na konci rozhovoru spýtal, odkiaľ berie radosť a životnú energiu, odpovedal, že to je tým, že už je starý a že už veľa zažil. Povedal som na to, že poznám veľa starých ľudí, ktorí sú morózni a permanentne nahnevaní na celý svet. “Ale to je veľmi hlúpe,” povedal dalajláma. “Veď čo som ja s mojou obmedzenou mysľou, aby som sa hneval na svet. Je okolo nás predsa toľko dobra, krásy a milosti!”
Dalajláma raz povedal: “Ak myslíme len na seba, naše mysle zaberajú len malú oblasť. V tej malej oblasti sa aj maličké problémy zdajú byť obrovské. Ale ak sa naučíme vnímať záujmy a potreby iných ľudí, uvedomíme si, že aj oni chcú šťastie, aj oni chcú naplnenie. Keď vnímame potreby iných ľudí, naše mysle sa automaticky rozšíria. A vtedy budú naše problémy, aj veľké problémy menej závažné. Výsledok? Oveľa pokojnejšia myseľ. Takže ak rozmýšľame len o sebe a svojom šťastí, výsledkom je menej šťastia, viac strachu a úzkosti.”
Veľa sily, múdrosti, pokoja, radosti a lásky, dalajláma! V tomto aj vo všetkých ďalších životoch!