Váš premiér je vlastizradca

.v poslednom období si sa dosť zaoberal dejinami Ruska a jeho religionistiky. Ako sa dá v tomto kontexte chápať to, keď Putin povie, že rozpad Sovietskeho zväzu je najväčšia geopolitická katastrofa dvadsiateho storočia? Ako môže taký religiózny národ oplakávať rozpad ateistického systému, ktorý zabíjal veriacich ľudí?
Na racionálnej rovine to dokopy nejde. Človek je buď kresťan, alebo komunista. No v Rusku to, ako vidíme, spojiť ide. Pretože dvadsiate storočie bolo v Rusku, ako i v celom Sovietskom zväze obdobím, v ktorom kresťanstvo s komunistickým režimom zápasilo o svoju existenciu. No zároveň bola tá miera odporu rôzna. Boli takí, ktorí by s režimom veľmi radi spolupracovali, pokiaľ by im ponúkol aspoň nejakú šancu. Časť pravoslávnej hierarchie v miernejších časoch takýto kompromis aj urobila.

.ale ako môžu trpiaci veriaci súčasne zdieľať názor, že rozpad Sovietskeho zväzu, vinou ktorého trpeli, bol katastrofou?
Myslím si, že v deväťdesiatych rokoch boli s rozpadom ZSSR zväčša spokojní. No deväťdesiate roky a dnešok, to je v Rusku niečo úplne iné. Po rozpade ZSSR síce prišla sloboda, no nastal hospodársky rozvrat, ktorý bol tou Putinovou vetou iba zakončený. A Putin dnes pózuje ako pravoslávny kresťan a obnovuje alianciu štátu a cirkvi, čo sa veľkej časti predstaviteľov cirkvi, samozrejme, páči. Pretože to je tá stará byzantská tradícia jednoty štátu a cirkvi, ktorá je v presnom rozpore s tým, na čo prišiel Západ. Ten pochopil, že religionizita má byť vecou individuálneho rozhodnutia. A pokiaľ je to možné, štát sa do tohto rozhodnutia nemá vôbec pliesť.

.hovorí táto zvláštna aliancia cirkvi a štátnej moci niečo aj o charaktere ruskej spirituality?
Je to jeden z druhov ruskej spirituality. Môžeme ju nazývať moskovská spiritualita.

.čo to konkrétne je?
Je to predstava, podľa ktorej je cirkev spojená so štátom. Božím zástupcom na zemi je panovník – to je ten, ktorý je na Kristovom mieste.

.časť cirkvi si skutočne myslí, že takto je to správne?
Áno. Pretože to tak ide už od čias byzantských cisárov. Štát je daný Bohom. Zatiaľ čo na Západe už od Augustína prichádza k teoretickému a neskôr aj k praktickému rozlíšeniu, že štát a cirkev – to sú dve rôzne veci. Svätý Augustín vo svojej slávnej knihe O božej obci jasne rozlišuje, že existuje pozemská obec, ktorá však nie je totožná s božskou obcou. Božská obec je neviditeľná a dokonca ani nie je identická s viditeľnou cirkvou. Vidí ju iba Boh. K tomuto rozdeleniu však na Východe neprišlo.

.existuje takýto pohľad na štát a cirkev aj v inej modernej krajine, či iba v Rusku?
Svojím spôsobom bol teokratickou ríšou starý Tibet. Potom sa také niečo dá nájsť v radikálnych formách islamu, napríklad v Iráne.

.prvý paradox je, že ruskí veriaci sa s takýmto výkladom stotožňujú. Druhý a pre nás ešte vážnejší paradox je, že na Slovensku existuje veľa takzvaných konzervatívcov, ktorí s takým niečím tiež súhlasia. Že Putinovo Rusko sa aj pri všetkých svojich problémoch stále snaží o zachovanie morálneho sveta. Na rozdiel od dekadentného Západu, ktorý má už najlepšie roky za sebou. A to nehovorím o nejakých primitívoch. Je také niečo prítomné aj v Česku?
Samozrejme. Dá sa to vysvetliť historicky. Všetko to vychádza z nedoriešeného konfliktu medzi kresťanstvom a moderným svetom. Kresťanstvo sa na Západe už od čias Veľkej francúzskej revolúcie snaží vyrovnať s poklesom svojho vplyvu.

.ešte stále sa nevyrovnalo?
Zdá sa, že nie. Najmä so stratou svojej mocenskej pozície, za ktorou sa stále mnohým veľmi cnie. Pôvodne sa dal ako doriešenie tohto sporu chápať Druhý vatikánsky koncil. No prešlo už vyše polstoročie, počas ktorého nastal veľký konzervatívny obrat, ktorý bol reprezentovaný najmä kardinálom Ratzingerom a nasledovaný mnohými veriacimi. Inými slovami, to kyvadlo sa práve vďaka tomu vplyvu vychýlilo znova naspäť. Mnohým veriacim sa začalo zdať, že zmeny, ktoré priniesol Koncil, sú príliš rýchle a zmätené a nastala nostalgia po starom svete, v ktorom bol poriadok. Vtedy, keď pápež niečo prikázal, všetci to poslúchli. A v katolíckych rodinách sa rodilo veľa detí – niekde za stenou boli evanjelici, ktorých sme sa snažili ignorovať.

.paradoxné ešte je, že títo slovenskí konzervatívci, ktorí sú naklonení k Rusku, sú takmer napospol aj proti Bezákovi. Pri ňom tiež vyžadujú nejakú poslušnosť. To je nejaká túžba po poriadku a hierarchicky usporiadanej spoločnosti?
Áno. Je to túžba po autoritárskej spoločnosti.

.no často sú to ľudia, ktorí bojovali proti komunizmu.
To áno. No otázka je, za čo bojovali.

.čiže takýto prejav nevyrovnania sa s moderným svetom ich vedie až k tomu, aby sa priklonili k človeku, ktorý okupuje inú krajinu? Nie je to už trochu príliš?
Pre nich zjavne nie. Myslím si, že je to psychologicky vysvetliteľná vec. Ide o strach a snahu vrátiť sa kamsi späť. Ich predstava je taká, že moderný svet ich nepočúva a toto je tá alternatíva. Na jednu z prednášok k mojej knihe prišiel aj človek, ktorý začal svoj príspevok tým, že Putin je podľa neho nový cisár Konštantín. A že podobne ako on, aj Putin sa v istej fáze obrátil na vieru. Ani on nebol vo všetkom dokonalý, no stal sa ochrancom kresťanstva. Keď tento pán rozprával ďalej, skončil pri Židoch. Veľmi skoro prišla reč na to, že komunizmus nie je nič ruské, ale do Ruska importované Židmi. Konkrétne citujem vetu: „Židia Rothschildovci platili Žida Lenina.“

.také niečo je aj na Slovensku. Niektorí ľudia tvrdia, že Októbrová revolúcia bola protiruská vec. To je vlastne pohľad, pri ktorom tomu dobrotivému a spasiteľskému Rusku stále niekto robí zle a keby nerobil, tak by bolo centrom dobrého sveta.
Žiadne dobrotivé a spasiteľské Rusku nikdy neexistovalo.

.kde sa to berie?
Úplný prapočiatok je v pätnástom storočí – v dobe, keď vznikla teória o Moskve ako treťom Ríme. Keď Moskva zostala jediným samostatným pravoslávnym štátom na svete a stotožnila sa so spasiteľskou misiou.

.no kde sa to berie tu?
Sú to úniky. Pokusy o úniky z tejto reality a hľadanie alternatívy.

.ak to zjednoduším, tak časť slovenských katolíkov, ktorí sa cítia na okraji, si s tým spája slávne časy, keď boli v centre. Je to tak aj v Česku?
Do istej miery tiež. No tým, že katolícka obec je omnoho slabšia, je menšia aj jej rola v spoločnosti.

.no česká katolícka cirkev je v reakcii na ukrajinskú krízu jasnejšia.
To je pravda. Svojím spôsobom im pomáha aj to, že sú menšinoví. Jednoducho si za tých dvadsaťpäť rokov života v slobode zvykli na to, že sú jednou z mnohých súčastí spoločnosti a nebudú udávať tón. Možno tú túžbu po moci ešte niektorí v hĺbke ducha majú. Osobne poznám jedného významného biskupa, ktorý je ctiteľom Franca a Salazara a predstavuje si, že by sa istý typ toho autoritárskeho katolíckeho štátu mal vrátiť.