Je to prvá slovenská žena, ktorú pápež vyhlásil za blahoslavenú. Od roku 2003 patrí vždy 30. júl aj spomienke na sestru Zdenku.
V časoch komunistických procesov a lágrov sme aj u nás mali veľa ľudí, ktorí prešli ponižovaním, utrpením, týraním, ale ešte predtým vydali obdivuhodné svedectvo o sile človeka, ktorý sa dokáže postaviť zlu a nepodľahne ani jeho zvodom, ale ani jeho krutosti. To sú martýri našej modernej doby.
Komunisti sľubovali, že raj nebude až po smrti, ale už tu na zemi, v komunistickej spoločnosti. Mnohým ľuďom však najprv – v mene svojho sľubovaného raja – pripravili peklo na zemi. Niektorých to zlomilo, ubilo, iní to peklo prijali ako skúšku, ako obetu, ako schopnosť zabudnúť na seba a položiť sa prosto a hrdinsky na kríž.
„Mučili ju. Až do júnového procesu sa potácala medzi životom a smrťou na samotke na zemi, zabalená iba vo vrecovine, s telom plným krvácajúcich rán."
„Každý musí rozviazať uzol utrpenia a bolesti. Uzol? Áno, ak ostávame pripútaní k sebe. Ale keď sme sa odpútali od všetkého, vtedy niet uzlov,“ zapísala si do zápisníku sestra Zdenka, ktorá sa naučila znášať aj najhoršie utrpenie.
Uväznili ju vo februári 1952.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.