Katastrofa menom prázdniny

Kamarátke pípla sms: „Už mám licenciu na poštu. Teraz chcem získať licenciu na smeti. Chcem tu byť najväčší boháč.“ Kamarátkin manžel obratom odpísal: „Tak zober ešte licenciu na vodu a máš v rukách moc!“ Kamarátkin dvanásťročný syn Albert je v prázdninovom tábore, kde majú republiku, vládu, vlastnú menu aj banku.

Myšlienka, že deti sa v tábore učia nielen míňať rodičovské peniaze, ale aj zarábať svoje vlastné za každú aktivitu, ktorú v tábore robia, a môžu s tými peniazmi nielen hospodáriť, ale aj podnikať, ma mimoriadne nadchla. V zápätí som si však uvedomila, že takýchto nadšených budúcich milionárov – selfmademanov sa v tábore objaví asi toľko, čo v našej bežnej populácii, takže bitka o tú licenciu na smeti asi veľká nebude. I tak si však myslím, že Albert má našliapnuté na sľubnú budúcnosť.

.prázdniny, nepriateľ vzdelania
Americký novinár Malcolm Gladwell vo svojej knihe o anatómii úspechu Outliers (v slovenčine vyšlo ako Výnimoční, v češtine Mimo řadu) spochybňuje potrebu letných prázdnin, ktoré väčšina Američanov, a nás Európanov tiež, považuje za samozrejmé. Na číslach porovnávajúcich študijné výsledky detí z bohatých a chudobných rodín na konci školského roku a po prázdninách dokazuje, že pre intelektuálny rozvoj detí, ktorým sa rodičia počas prázdnin nevenujú, sú dlhé prázdniny mimoriadne škodlivé a práve ony utvárajú najväčšie rozdiely v študijných výsledkoch, zvlášť v dvoch najdôležitejších disciplínach čítaní a počítaní.

"Ázijské deti, ktoré majú nad západným svetom vo vedomostných testoch vždy jasný náskok, dlhé letné prázdniny vôbec nemajú. Američania chodia do školy 180 dní, teda podobne ako my, Juhokórejčania 220 dní a Japonci až 243 dní."

A to len preto, že keď je škola zavretá, niektoré deti sa neučia vôbec nič, zatiaľ čo iné sa doma prirodzene vzdelávajú ďalej a tým pomaly získavajú nedobehnuteľný náskok. Na podporu svojho tvrdenia uvádza, že ázijské deti, ktoré majú nad západným svetom vo vedomostných testoch vždy jasný náskok, dlhé letné prázdniny vôbec nemajú. Američania chodia do školy 180 dní, teda plus mínus tak ako my, Juhokórejčania 220 dní a Japonci až 243 dní. Malcolm Gladwell automaticky predpokladá, že to sú chudobné rodiny, ktoré sa deťom a ich rozvoju nijako nevenujú, nevytvárajú doma deťom podnetné prostredie, neposielajú do zaujímavých táborov, nemajú doma knižky, ktoré by si deti mohli čítať, keď sa nudia, maximálne im pustia telku.

Naopak bohaté rodiny podľa Gladwella vodia deti do múzeí, považujú za samozrejmosť zapájať ich aktívne do svojho sveta, posielajú ich do rôznych zaujímavých táborov so špeciálnym programom. Gladwell z toho vyvodzuje záver, že problém žiakov z amerických chudobných rodín nie je americký školský systém, ale dlhé letné prázdniny.