kláštory sú tu umiestnené vo výške približne 350 až 500 metrov nad zemou. Vytvárajú dojem, akoby sa nad ňou vznášali. Už od začiatku vyvolávali predstavu, že práve tu musí byť človek bližšie k Bohu. Keď oblaky zahalia vrcholy skalných ihiel, tento pocit získava na reálnosti. Uctievanie Boha na odľahlých miestach bolo od počiatku centrálnym prvkom kresťanstva. Preto neprekvapí, že už od 9. storočia začalo toto odľahlé miesto priťahovať ľudí, ktorí sa chceli utiahnuť do samoty. Títo prví askéti sa uchýlili do jaskýň a skalných puklín, aby sa venovali modlitbe. Spolu sa stretávali len v nedeľu a počas sviatkov pri Kaplnke Najsvätejšej Panny Márie, aby prežívali bohoslužbu. Kaplnka sa dodnes nachádza na úpätí vrchu Doupiani.
.prvý kláštor
O organizovanej forme mníšstva môžeme hovoriť až v 14. storočí, keď na toto miesto prišiel z Athosu mních Athanasios a založil kláštor Magalo Meteora. Podľa legendy ho na skalu, na ktorej je postavený, vyniesol anjel. Faktom je, že postavil malý kostol a budovu – skromné ubytovanie pre prvých mníchov. Tento komplex neskôr rozšíril mních Ioasaph, ktorý bol jeho nasledovníkom a po jeho smrti aj jeho nástupcom. Ioasaph bol synom srbského kráľa Symeona Urosa.
Stavba kláštora bola dosť komplikovaná. Niekedy trvala aj desiatky rokov. Na začiatku bolo potrebné vynášať materiál na stavbu v košoch na chrbte. Až neskôr spolu s lešením bolo možné vybudovať kladku, natiahnuť lano a na lano pripevniť sieť či kôš. Kláštory sa stavali z miestneho kameňa. Majú červené tehlové strechy a drevené galérie. Kláštorný komplex väčšinou tvorí kostol, reflektár, budova s celami (izbami) a spoločnými priestormi, dielne a niekde aj záhrady.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.