stalo sa to akousi rutinou. Novinári o tom rutinne reportujú, moja reakcia na to sa stala rutinnou, ako aj konverzácie potom. Hovorili sme o tom po masakre v Columbine, v Blacksburg, Tuscon, Newtown, po streľbe v Aurore či v kostole v Charlestone. Ak niekto chce ublížiť druhému človeku, nemôže byť také jednoduché, aby dostal do ruky zbraň.“
Takto reagoval americký prezident Barack Obama na streľbu v oregonskej škole v Roseburgu. Po útoku 26-ročného Chrisa Harpera Mercera prišlo o život deväť ľudí. Útočník mal so sebou tri zbrane. „Bol to utiahnutý mladý muž, ktorý podľa susedov nosil každý deň rovnaké oblečenie – vojenské topánky, biele tričko a maskáčové nohavice,“ píše New York Times. Podľa jeho ďalších zistení mal blízky vzťah s matkou. Susedia si spomínajú, ako obchádzala susedov s petíciou na výzvu správcu doma, aby vyhubil šváby. Argumentovala tým, že jej syn je mentálne chorý a šváby ho nesmierne rozčuľujú.
„Aj keď sa to nezdá, vlastníctvo zbraní v USA klesá. No napriek tomu je zbraň takmer v tretine amerických domácností."
„A rutinnými sa samozrejme stávajú protireakcie na akékoľvek rozumné uchopenie držania zraní v legislatíve,“ dodáva vo svojom prejave Obama. New York Times poukazuje na jeho snahy zaviesť podobné opatrenia asi pred mesiacom. V parlamente však nenašiel podporu, rovnako ako v spoločnosti. Guardian píše o šerifovi z okresu Douglas County, v ktorého hlavnom meste sa streľba odohrala. Médiám odmietol prezradiť meno strelca – jeho činy označil za zbabelé a je presvedčený, že by nemali byť glorifikované.
„Hanlinovo odmietnutie prezradiť meno vraha by mohlo vyvolať obdiv. No jeho postoj k zbraniam je alarmujúci,“ píše Matthew Weaver v Guardiane. Šerif v januári 2013, keď Obama presadzoval spomínané gun-control opatrenia, v otvorenom liste označil túto snahu za „nespornú urážku amerického ľudu“. Hanlin je členom organizácie CSPOA (Constitutional Sheriffs and Peace Officers Association), ktorá presadzuje „poslednú líniu obrany“ pred gun-control zákonmi.
„Američanov v názore na obmedzenie používania zbraní neovplyvňujú masové tragédie ako tá v Oregone."
„Jedenásť podstatných faktov o zbraniach a masových streľbách“ je názov článku Washington Post, v ktorom sa autor snaží vysvetliť prečo je Amerika špecifická spomedzi krajín, v ktorých je taká široká podpora zbraní. Ponúka niekoľko zaujímavých zistení. Aj keď sa to nezdá, vlastníctvo zbraní v USA klesá. No napriek tomu je zbraň takmer v tretine amerických domácností. Stúpa pritom počet aktívnych strelcov. Podľa štúdie FBI, ktorá skúmala situácie, v ktorých sa strieľalo počas rokov 2000 až 2013, bolo do roku 2007 takýchto incidentov v priemere 6,4, kým v posledných rokoch čísla vyskočili na 16,4 za rok.
Washington Post píše aj o zisteniach ekonóma Richarda Florida z roku 2011. Ten skúmal vzťah usmrtení streľbou a iné sociálne faktory. Zistil, že „vyššia populácia, viac stresu, viac imigrantov a viac mentálnych ochorení nekorelujú so zvýšeným výskytom usmrtení zbraňami.“ No zistili, že čím prísnejšie sú štátne gun-control zákony, tým nižšie je číslo takýchto vrážd. Zaujímavé zistenie je, že Američanov v názore na obmedzenie používania zbraní neovplyvňujú masové tragédie ako tá v Oregone. Práve naopak, po streľbe v základne škole v Newtowne stúpla podpora držania zbraní. Američania zostávajú presvedčení, že vlastnenie zbrane ich pred zločinom ochráni.