Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prázdno na univerzitách

.anton Vydra .spoločnosť

Univerzitám dnes chceme rozumieť ako centrám vzdelanosti, z ktorých by mali prúdiť informácie, aby sa čo najskôr a bez skreslenia dostali k študentom. Naplní sa tým ich poslanie?

Prázdno na univerzitách Sally and Richard Greenhill/Alamy/profimedia

David Brooks, populárny komentátor The New York Times a prednášateľ na Yale University, je známy svojimi neraz prekvapujúcimi, no zato celkom výstižnými postrehmi. Tie, samozrejme, narážajú na mnohé mainstreamové presvedčenia a nútia k zdravej konfrontácii. U nás sa s jeho písaním možno zatiaľ stretnúť v knihe Bobos: Nová americká elita a její styl (Dokořán, 2001) a momentálne sa v českom vydavateľstve Omega pripravujú na vydanie jeho dve ďalšie knihy: Cesta k charakteru a Společenské zvíře: Skryté zdroje lásky, charakteru a úspěchu.

Pred pár dňami Brooks napísal v Timesoch svoj nový stĺpček The Big University (Veľká univerzita). To, čo sa snaží povedať, môže niektorých podráždiť, iných potešiť, zatiaľ čo ďalší nad tým iba mávnu rukou. A predsa sa mi zdá, že Brooks chce vyjadriť niečo veľmi aktuálne.

"Tá prázdnota začína vyrušovať."

Podľa Brooksa sa pôvod univerzít spája s ich dôrazom na celkovú formáciu študenta. Ich cieľom bolo kultivovať jeho osobnosť, a to najmä pokiaľ ide o jeho duchovné a morálne hodnoty. To všetko prešlo hlbokým prerodom a do popredia sa dostal výskum a vzdelávanie. Apel na morálne a duchovné hodnoty ustúpil, prípadne sa celkom vytratil. Sú to predsa veci, ktoré patria do trinástej komnaty každého jednotlivca, kde iní, a obzvlášť učitelia nemajú čo hľadať. Brooks to chápe, no predsa len je presvedčený, že tým univerzity zároveň v čomsi „upadli do hlbokej prázdnoty“. A práve tá prázdnota začína vyrušovať.

„Študenti sa učia,“ píše Brooks, „ako robiť to či ono, no mnohí z nich nie sú nútení pýtať sa, prečo by to mali robiť alebo načo tu vôbec sú.“ Celé vzdelávanie sa riadi stále tým istým princípom: ako si v budúcnosti zabezpečiť dobrú kariéru, ako sa uplatniť, ako sa vo svete nestratiť. Toto napokon dobre poznáme aj u nás, a to najmä pri diskusiách o výbere školy na základe budúcej uplatniteľnosti. Mnohým pritom nejde ani tak o uplatnenie v odbore, ako skôr v pracovnom prostredí, ktoré bude dobre vynášať. A hoci sa stále viac ozývajú aj hlasy, že generácia nového milénia chce skôr vplývať na širší svet, aby bol lepším miestom pre život, a nielen hrabať pre seba, vidíme takýto entuziazmus v našom prostredí len zriedkavo.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite