no napriek všetkému: sme tam a to sa ráta!
Tréner Radolský povedal po zápase s Bieloruskom, že zajace sa počítajú až po love. A tak teda počítame. Jeden zajačik, druhý zajačik... Nie je to zlý lov, ale len preto, že náš hlavný ukrajinský súper zaspal úvod lovu a tak ich má len o niečo menej ako my. Po zápasoch s Ukrajinou a Bieloruskom sme nakoniec premenili až ten tretí mečbal, ale nebolo nám všetko jedno. Hráči sa bili do pŕs, že to v Luxembursku dajú, ale v skutočnosti tam šli s malou dušičkou. My doma sme zároveň dúfali, že tam možno nakoniec nasneží a nejaký luxemburský drevák sa pošmykne a dá si vlastný gól a po zápase Hlavena nakoniec pobozká rukavice Kozáčikovi.
Bola to trochu iná fraška. Nie poľská, ale luxemburská. Naši futbalisti mali rozdrviť futbalového trpaslíka na prach, ale nakoniec sa so zúfalstvom v očiach v druhom polčase pozerali na rozhodcu, keď voči nim zapískal aj ten najobyčajnejší faul.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na
web@tyzden.sk.
