známy novinár Nicolas Truong sa v Le Monde pýta, či ešte existujú ľavicoví intelektuáli. „Prečo o nich nepočuť?“ volá Truong a ešte viac ho udivuje vyprázdnená povaha ľavičiarov, ktorí sa mu najnovšie javia akísi „zakríknutí, uzavretí či tichí“.
Stále síce existuje pár výnimiek, hoci ich nie je veľa. Truong vymenúva: Régis Debray a časopis Médium , Alain Badiou a idea revolúcie či Edgar Morin a „politika civilizácie“. Sociálnu kritiku ešte živí Etienne Balibar pracujúci s pojmom egalitárskej slobody (l’égaliberté). Miguel Abensour sa usiluje oživiť „nového utopického ducha“. Jacques Rancière pokračuje vo svojej estetickej a politickej reflexii o „zdieľaní citlivého“. Pierre Dardot a Christian Laval sa pokúšajú prepájať nové interpretácie marxizmu.
„Netreba zabúdať ani na Thomasa Pikettyho a jeho kritiku nerovnosti v knihe Kapitál v 21. storočí.“
A ďalej je tu Bernard Stiegler a Marc Crépon, ktorí vypracovali „priemyselnú politiku ducha“, ktorou chcú bojovať proti kontrolným mechanizmom, ktoré sa snažia „získať si moc nad našimi túžbami a životmi“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.