Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako žije druhá polovica?

.juraj Kušnierik .spoločnosť

Jacob A. Riis prišiel do New Yorku v júni 1870 ako chudobný imigrant. Bol novinárom, venoval sa chudobným ľuďom a prispel k tomu, že New York je dnes skvelým miestom pre život.

Ako žije druhá polovica? Jacob August Riis/Corbis/profimedia Predavači novín bez domova spia schúlení v rohu pred kostolom v newyorskom Manhattane.

ak strávite týždeň v New Yorku, pravdepodobne nenavštívite Múzeum mesta New York. The Met, MoMA, Guggenheim či čerstvo presťahované Whitney Museum sú nepochybne atraktívnejšími destináciami. Aj keby ste do tohto pekného a nesmierne zaujímavého múzea predsa len zašli, ľahko by ste v ňom prehliadli nenápadnú výstavu venovanú Jacobovi A. Riisovi.

Je to pritom fascinujúca výstava, ktorá hovorí veľa o histórii tohto úžasného mesta, o chudobe, ktorá v ňom pred sto rokmi panovala, o zmysle a sile médií a o tom, akým darom sú pre krajinu imigranti.

Jacob A. Riis bol Dán, vyučil sa za tesára a keď si v rodnej krajine nedokázal nájsť prácu, odišiel do Ameriky. Do New Yorku prišiel, podobne ako desiatky tisíc ďalších imigrantov v snahe zarobiť si na slušnejšie živobytie. Keď vystúpil z lode, mal vo vrecku 40 dolárov. Polovicu z nich minul na revolver, ktorý si kúpil ešte v prístave, aby sa cítil bezpečnejšie.

„Dolnú časť Manhattanu tvorilo niečo, čo pripomína dnešné slumy: množstvo ľudí, žijúcich v chudobe, rastúca zločinnosť, alkoholizmus, choroby, požiare, ópiové brlohy.
 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite