Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Symbol, ktorý desí

.anton Vydra .spoločnosť

Vidíme ju často. V novinách, v televízii, na spravodajských portáloch. Je čierna a pre západného človeka sa s ňou spája smrť a utrpenie. Vlajka Islamského štátu.

Symbol, ktorý desí Ho/Zuma Press/profimedia Bojovník Islamského štátu mávajúci vlajkou počas vojenskej prehliadky v sýrskej provincii Raqqa.

poniektorí ju azda vidia na vlastné oči trepotať sa vo vetre niekde na návrší. Z diaľky pripomína skôr vlajky na pirátskych lodiach. Chýba jej len povestná lebka s prekríženými hnátmi. Namiesto nich tam vidíme nápisy v arabčine a biely kruh v strede. Posvätné texty islamu. Nevyzerá ako vlajky ostatných arabských krajín, ktoré kombinujú štyri „posvätné“ farby: zelenú, bielu, čiernu a červenú. Tie vždy nejako súvisia so životom proroka Mohameda.

Je zaujímavé, čo o tom hovorí znalec Blízkeho východu Elie Podeh v článku The symbolism of the Arab flag in modern Arab states: between commonality and uniqueness. Tvrdí, že kombinovanie farieb na arabských vlajkách je až vynálezom 20. storočia, ktorý bol inšpirovaný francúzskou trikolórou. Navyše, vlajky a prápory „patrili medzi zvrchované symboly proroka Mohameda. Používali sa počas vojenských bitiek už od čias raného islamu. Mohamed používal prinajmenšom dve vlajky: jednu bielu, a druhú čiernu.“ Farby podľa Podeha odlišovali aj jednotlivé dynastie: Ummajovci používali bielu vlajku, zatiaľ čo abbásovci čiernu; fátimovci bojovali pod zelenou štandardou, kým cháridžovská sekta pod červenou (neskôr si ju prisvojila Osmanská ríša).

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite