je to málo známa historická epizóda, ktorá by zostala takmer zabudnutá, nebyť pozoruhodného dokumentu, odvysielaného Českou televíziou. V polovici 20. rokov minulého storočia sa z Československa vypravilo niekoľko desiatok kolonistov, aby si vytvorili nový život na opačnom konci zemegule – vo Francúzskej Polynézii.
Išlo o nápad, ktorý sa odvolával na staršiu víziu Milana Rastislava Štefánika, ešte spred prvej svetovej vojny. Keď ako astronóm v roku 1910 navštívil Tahiti, všimol si množstvo ekonomických príležitostí, na ktorých rozvinutie akurát na mieste chýbala dostatočná pracovná sila. Nuž Štefánik uvažoval, či by sa časť slovenskej zámorskej emigrácie, ktorá smerovala najmä do USA, nedala odkloniť do Francúzskej Polynézie. Projektu, z ktorého napokon nič nebolo, sa hovorilo „Nové Slovensko“.
Keď neskôr v 20. rokoch prišli na Tahiti a na Markézy desiatky československých osadníkov, sny o idylke pod palmami sa veľmi rýchlo rozplynuli. Plantážnický typ práce bol v podmienkach tropických chorôb a podnebia veľmi namáhavý. A jednotliví osadníci sa napokon rozptýlili po ostrovoch, aby si našli iný druh obživy. Hoci časť ľudí sa vrátila do Československa, prípadne odišli na Nový Zéland, jednému údoliu na Markézach, ktoré sa kolonisti vtedy snažili osídliť, domáci dodnes hovoria Valle de Tchéco (České údolie). A potomkov československých osadníkov stále možno nájsť v telefónnych zoznamoch na pacifických ostrovoch.
„Hoci ani na jednej strane rieky Moravy žiadny masový dopyt po vzkriesení Československa neexistuje, istú nostalgiu cítiť v ovzduší.“
Medzivojnové dobrodružstvo v južných moriach síce nevyšlo celkom podľa plánov, no jeho odkaz sa dá zhrnúť do ponaučenia, že Československo sa môže rozkladať aj inde než medzi Ašom a Čiernou nad Tisou. Ak to raz pripustíme, do budúcnosti sa nám otvára zaujímavý priestor na úvahy.
.asymetria vo všetkých ohľadoch
Minulý rok sa objavila občianska iniciatíva Československo 2018. Jej ambíciou je vypísanie referenda v ČR a SR za účelom zjednotenia oboch krajín k stému výročiu vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Hoci ani na jednej strane rieky Moravy žiadny masový dopyt po vzkriesení Československa neexistuje, istú nostalgiu cítiť v ovzduší. Poháňa ju zrejme kombinácia rozčarovania z vývoja v oboch nástupníckych štátoch a vlastnosť ľudskej pamäti s odstupom času filtrovať negatívne spomienky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.