Ernest Valko bol pozoruhodný tým, že právo nevnímal čisto inštrumentálne. Strohosť paragrafov oživoval v jeho úvahách montesquieuovský „duch zákonov“.
Ak nerátam účasť v hľadisku na niekoľkých diskusiách, kde bol Ernest Valko rečníkom, mal som s týmto výborným právnikom príležitosť stretnúť sa len raz, v roku 2010, pár mesiacov pred jeho smrťou. Skupina ľudí a organizácií z mimovládnej sféry vtedy pripravovala projekt s názvom Reformná vláda.
Chceli sme napísať niečo ako programové vyhlásenie vlády, ktoré by predstavilo riešenia problémov Slovenska v jednotlivých oblastiach bez nutnosti zohľadňovať stranícke záujmy alebo obmedzovať sa politickými kompromismi. Valko garantoval prípravu kapitoly, ktorá bola pre svoju dôležitosť príznačne označená ako prvá. Niesla názov Právny systém a spravodlivosť.
Na povznášajúcu atmosféru, ktorú vedel Dr. Valko vytvoriť, nikdy nezabudnem. Bol sústredený a v pozitívnom zmysle slova nabudený. Bolo vidieť, že uvažovaním o systémových problémoch slovenského práva žije.
Bol to bývalý predseda československého Ústavného súdu, no k mladým právnikom sa správal bezprostredne, až kolegiálne a živo sa zaujímal o naše názory na jednotlivé problémové okruhy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.