motoristické médiá a rubriky prinášajú na začiatku zimy články plné rád, ako šoférovať v zime. Že treba spomaliť, začať dávať pozor, plyn radšej ani nepoužívať a auto vybaviť pre prípad uviaznutia v záveji – konzerva s fazuľou, kanister s palivom, teplá deka, lopata, vrece so štrkom…
No a bedákajúci Bratislavčania sa ozývajú, že predávajú jaguary či mercedesy, lebo nevedeli v zime vyjsť na Slavín a kupujú džípy, aby sa mohli vyškriabať na Kolibu. Pózujú, že bývať alebo pracovať v prominentných bratislavských oblastiach je vlastne veľmi nepohodlné a vyžaduje ešte aj zmenu vozového parku.
.päťtisíc nedopísaných esemesiek
Pravda je taká, že špeciálne „šoférovanie v zime” je úplný nezmysel a nijako sa nelíši od šoférovania na jar, v lete a na jeseň. V takej Škandinávii „šoférujú v zime” šesť mesiacov v roku a žiadne veľké haló okolo toho nerobia. S klesajúcou ortuťou v teplomere či rastúcou snehovou pokrývkou by sme nemali prispôsobovať štýl jazdy – šoférovať dobre, bezpečne, pozorne a citlivo treba po celý rok.
„Púšťajme chodcov na priechodoch, aj keď majú slúchadlá v ušiach a oči len pre smartfón.“
Ak za volantom netelefonujeme, nesúkame do seba bagetu z benzínky, netíšime rozplakané dieťa, ale dávame pozor na to, čo sa deje s autom a okolo neho, nič nás neprekvapí. Akceptujme fakt, že počas šoférovania nezvládneme robiť ďalšiu činnosť – satirický spravodajský web The Onion tento rok vydal správu, podľa ktorej je každoročne obeťou nepozornosti za volantom až 5 000 nedopísaných esemesiek.
Celoročne, nielen v zime by sme za volantom mali byť tolerantní – často vidíme, ako sa na zasnežených cestách vodiči rozbiehajú rozvážne a pokračujú slimačím tempom, aj keď je za nimi dlhá kolóna. Isteže, že sú to neohľaduplní sebci, ale nemusíme im to pripomínať trúbením ani gestom. Skúsme ich chvíľu strpieť, predbiehanie nestojí za chaos, ktorý ním vyrábame. Takisto púšťajme chodcov na priechodoch, aj keď majú slúchadlá v ušiach a oči len pre smartfón. Všetci sa niekam ponáhľame, ale všetci aj počítame s tým, že dôjdeme zdraví do cieľa.
.žiadne prudké pohyby
Veľkorysý odstup od auta pred nami by sme si mali nechávať za každých okolností – čím sme bližšie, tým viac sa musíme prispôsobovať jeho jazdnému štýlu. Na snehu a poľadovici nesmieme robiť prudké pohyby volantom či dupať na plyn alebo brzdu – ale to je nesprávne takisto v upršanom apríli aj slnečnom auguste.
„Najlepšími vodičmi na cestách sú automobiloví pretekári. Tých učím, že auto na ceste v päťdesiatke treba ovládať rovnako, ako keď idete po okruhu tristovkou vo formule – jemne a plynulo, hlavne žiadne prudké pohyby,” hovorí Andi McCann, ktorý školí osobných šoférov pre majiteľov limuzín Rolls-Royce.
Pridáva pár príkladov: po rovine choďte s mierne stlačeným plynom (nepúšťajte ho, ani keď prechádzate cez snehové jazyky alebo koľaje), do zákruty zatáčajte bez plynu a znovu pridávajte, až keď predné kolesá smerujú rovno. Ani v tej najväčšej chujave neotupujte zmysly tým, že budete šoférovať v bagandžiach, hrubých rukaviciach a čiapke – pripravíte sa tým o prvé signály toho, že auto ide do šmyku.
V zime, ale aj v lete nášmu autu dobre padne, ak ho necháme pred jazdou trochu zohriať. Stačí ho nechať bežať na voľnobehu dve minúty a zatiaľ vytiahnuť kvalitnú škrabku s dlhou rúčkou. Za tie dve minúty stihneme okná poriadne očistiť – žiadne malé priezory ako v tanku! Kým sa interiér vykúri, motor príliš nevytáčajme. Olej, ktorý počas chladnej noci stiekol dolu a stuhol, sa musí znovu zahriať na prevádzkovú teplotu a roztiecť po celom motore – dobre premazávaný motor sa menej opotrebúva a znižuje sa riziko poškodenia. Podobne ako nutella, ktorá je z chladničky tak tvrdá, že do nej ani nezaboríme nôž a na radiátore zmäkne – starajme sa o svoj motor tak, ako o svoju vianočku!
.dobré pneumatiky, nie náhon 4 x 4
Pripomínať, že pred zimou by sme mali mať auto v dobrom technickom stave je opäť hlúposť – v dobrom stave, s dobitou baterkou a funkčnými svetlami má byť predsa celý rok. Pred zimou len dolejme nemrznúcu chladiacu kvapalinu a zmes do ostrekovača. Pomôžu tiež nové gumičky na stierače – mám dobré skúsenosti aj s tými za pár eur z hypermarketov, pretože jednu sezónu bez problémov vydržia – a aj tie mnohonásobne drahšie originálne by sme mali meniť každé dva-tri roky.
Rozdiel medzi jazdou na vode a na suchej ceste je nižšia rýchlosť, pri ktorej pneumatiky stratia priľnavosť a auto sa dostane do šmyku. A tiež to, že na ceste sú naraz povrchy, ktoré sú rôzne šmykľavé – suchý a mokrý asfalt, sneh či ľad. Ak s tým počítame, prispôsobíme rýchlosť a máme obuté kvalitné zimné pneumatiky, nemáme sa čoho báť. Napríklad SUV sa napriek pohonu 4 x 4 na zjazdených zimných pneumatikách Kumho šmýkalo jedna radosť, na nových continentaloch sa bez zaváhania vyštveralo na vrchol Demänovskej doliny v podmienkach, kde iné autá zastavovali alebo nasadzovali snehové reťaze.
„Živočíšny druh s najdokonalejšou dopravou sú mravce – idú v jednom prúde, rovnakou rýchlosťou s rovnakými odstupmi, nikto sa nepredbieha ani nezastavuje.“
Dobré pneumatiky výrazne zvýšia našu priechodnosť snehom bez ohľadu na poháňanú nápravu. Vyberať si pohon všetkých kolies kvôli trom dňom západoslovenskej snehovej kalamity je kontraproduktívne – štvorkolka nám možno dodá pri rozbiehaní falošný pocit istoty, no nesmieme sa spoľahnúť, že auto s ňou pôjde za každých okolností ako po koľajniciach. Dôležité je vždy sledovať povrch vozovky a prípadný šmyk včas korigovať. Odporúčam vyskúšať na prázdnom zasneženom parkovisku, ako sa auto v kritickej situácii správa.
.mravce, náš dopravný vzor!
Venujme sa riadeniu, dávajme pozor a ani nemusíme príliš spomaľovať. V snehových kalamitách nikto nechce dlho stáť, všetci sa ponáhľajú a sú vystresovaní – na pohode im nepridá niekto, kto sa od semaforu pohýna ako slimák a všetkých zdržuje.
Tom Vanderbilt, dopravný psychológ a autor knihy Traffic: Why We Drive the Way We Do and What It Says About Us (Doprava: prečo šoférujeme, ako šoférujeme a čo to o nás hovorí) tvrdí, že živočíšny druh s najdokonalejšou dopravou sú mravce – majú perfektne vypracovanú cestnú sieť a správajú sa organizovanie – idú v jednom prúde, rovnakou rýchlosťou s rovnakými odstupmi, nikto sa nepredbieha ani nezastavuje.
Podľa výskumu sa v americkom štáte Colorado počas snehovej kalamity pohybuje kolóna po diaľnici plynulejšie a rýchlejšie, ak je maximálna rýchlosť znížená na 55 míľ za hodinu (asi 90 km/h) namiesto bežných 75 (120 km/h).
Počas snehovej kalamity máme aj ďalšiu, azda ešte lepšiu možnosť – nikam nejsť a zostať doma. V práci nemáme určite nič také dôležité, čo by nepočkalo do zajtra. Nechajme si pyžamo, uvarme si kakao, šéfovi oznámme, že máme dovolenku – alebo, prinajhoršom, home office – a pustime si nejaký dobrý film. Nemusíme sa lopotiť so škrabkou na ľad, nebudeme sa krokom sunúť cez mesto a ušetríme nervy aj pohonné hmoty. Na lyžovačke zas nemusíme chodiť na svah každé ráno autom – využime aj skibus a užívajme si tie krásne chvíle, ako sa bez ostychu obtierame lyžiarskou kombinézou o iných lyžiarov a niekto nám lyžami trieska do prilby.
Počas zimy si osvojme všetky zdravé šoférske návyky, ale nezbavme sa ich, keď cesty uschnú a stromy sa zazelenajú. Prekračovať rýchlosť, rútiť sa na oranžovú do križovatky a myšičkovať medzi pruhmi je rovnako obťažujúce, či je leto, a či mráz. Pekné počasie nikoho z nás neospravedlňuje, aby sme za volantom porušovali predpisy a správali sa ako chuligáni. Starý vtip hovorí, že smerovky sa nemajú používať, pretože nechceme, aby nepriateľ vedel, aký bude náš ďalší krok – mnohí šoféri ho, bohužiaľ, berú doslovne.
Autor je spolupracovník .týždňa.
Článok pôvodne vyšiel v tlačenom vydaní .týždňa.