žijú zabudnutí na hranici Slovenska. Ukrajinskí vysídlenci, ktorí utiekli pred vojnou z Donbasu. Hotely, chaty, farnosti a opustené budovy len dva kilometre od našich hraníc už viac ako rok prichyľujú stovky rodín na úteku.
Sergej sedí v prázdnej izbe a kývne rukou smerom k počítaču, ktorý ledva stojí na troch rozheganých zásuvkách. „Dúfam, že sa dnes nevidíme poslednýkrát. Daj boh, aby som vás ešte počul,“ vraví svojej žene a deťom pripojeným na Skype. Jeho hlas rezonuje v prázdnej izbe na jedenástom poschodí, ktorú pred štyrmi dňami opustila iná utečenecká rodina. Nefunkčná chladnička a roztrhaný gauč sú jedinými svedkami ich rodinného stretnutia.
Sergejova žena a tri deti sú práve u starých rodičov vo východnej časti Ukrajiny. Tak ako mnohé iné rodiny na úteku, aj jeho rodina je rozdelená vojnou a jeho deti patria k tým, ktoré rodičia vídajú už len na Skype. Nachádzame sa presne dva kilometre od slovenských hraníc, v Užhorode.
.dva milióny ľudí
Vnútorne presídlené osoby (internally displaced persons) na úteku pred vojnou v Donbase žijú prakticky vo všetkých bezpečnejších oblastiach Ukrajiny. Množstvo ľudí, ktorí od začiatku konfliktu unikli z oblastí Donecka a Luhanska, sa odhaduje na vyše dva milióny. Dnes žijú prevažne v Rusku, Bielorusku a bezpečnejších oblastiach svojej krajiny – mnohí sa rozhodli neprekročiť medzinárodnú hranicu.
„V začiatkoch konfliktu mnohí netušili, ako dlho situácia potrvá. Keby si to teraz chcel rozmyslieť a odísť, nemôže, pretože celý Donbas je obkľúčený vojskami.“
„V novembri 2015 ministerstvo sociálnych vecí na Ukrajine zaregistrovalo viac ako 1,6 milióna vnútorne presídlených osôb. Približne 12,5 percenta presídlencov tvoria deti, 4,2 percenta zase ľudia s postihnutím,“ uviedla Medzinárodná organizácia pre migráciu v Kyjeve.
Na Zakarpatskej Ukrajine, ktorá je popri iných regiónoch krajiny len veľmi malým územím, presídlencov žije niekoľko tisíc. Bývajú, kde môžu: u rodiny, priateľov, na chatách, záhradách, v hoteloch. Jedným z nich je i hotel Zakarpatia v Užhorode. Hoci sa pôvodne jednalo len o provizórne riešenie, mnohé rodiny tam ostali ubytované dlhodobo, nenachádzajúc iné východisko; celé rodiny sa zväčša delia o jednu izbu, za ktorú platia nájomné raz mesačne.
V hrozných podmienkach sa v hoteli narodili už aj dve bábätká.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.