Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve teórie relativity

.martin Mojžiš .spoločnosť

Po storočnom hľadaní vo štvrtok vedci potvrdili existenciu gravitačných vĺn. Ich prítomnosť predpokladal už Albert Einstein vo svojej všeobecnej téorii relativity.

Dve teórie relativity Ann Ronan Pictures/profimedia Albert Einstein, autor všeobecnej a špeciálnej teórie relativity, na fotke z roku 1905.

V novembri roku 1915 – desať rokov po publikovaní svojej teórie relativity – sformuloval značne vyčerpaný Albert Einstein ešte jednu teóriu relativity. Čo sa to vlastne pred sto rokmi stalo a prečo to dnes všetci s takou úctou oslavujú?

To, že špeciálna teória relativity z roku 1905 a všeobecná teória relativity z roku 1915 sa volajú takmer rovnako, je v istom zmysle škoda. Podobné názvy totiž vyvolávajú celkom falošný dojem, že ide o dva varianty – špeciálnejší a všeobecnejší – jednej a tej istej teórie. V skutočnosti sú to dve odlišné teórie. Majú síce veľa spoločného, ale v zásade ide o rôzne teórie rôznych fyzikálnych javov. Špeciálna teória relativity úzko súvisí s elektromagnetizmom a nemá nič spoločné s gravitáciou. Všeobecná teória relativity je teóriou gravitácie a o elektromagnetizme nehovorí nič všeobecnejšie ako jej špeciálna menovkyňa.

„Dôsledkom zákona stálej rých­losti svetla je existencia časopriestoru, v ktorom sa stierajú niektoré rozdiely medzi časom a priestorom. “

Ale prečo sa volajú tak podobne, keď sú také rozdielne? Pretože ich tak Einstein nazval. Prečo ich tak nazval? Pretože sú obidve založené na rovnakom princípe, ktorý Einstein volal princípom relativity a podľa ktorého sa o pohybe dá zmysluplne hovoriť len vtedy, ak povieme vzhľadom k čomu (relatívne k čomu) sa tento pohyb koná. Tento zdanlivo nepríliš zaujímavý a nenápadný princíp vedie v spojení s dvomi jednoduchými experimentálnymi faktami k úplne nečakaným a fascinujúcim záverom týkajúcim sa štruktúry priestoru a času.

A v čom je hlavný rozdiel? V tých dvoch experimentálnych faktoch. Jeden z nich – rovnaká rýchlosť svetla pre všetkých pozorovateľov – vedie (po upresnení slova všetkých) k špeciálnej teórii relativity. Druhý z nich – rovnaké zrýchlenie všetkých voľne padajúcich telies – vedie k všeobecnej teórii relativity. Tieto dva v niečom skoro až podobné prírodné zákony vedú v spojení s prin­cípom relativity k dvom dosť odlišným dôsledkom týkajúcim sa geometrie nášho sveta.

Dôsledkom zákona stálej rých­losti svetla je existencia časopriestoru, v ktorom sa stierajú niektoré rozdiely medzi časom a priestorom.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite