v nedeľu na levickom gymnáziu robotníci obrusujú schodisko. Rozvírený prach na chodbách sa postupne usádza. Riaditeľa školy tu zastihneme deň predtým, ako sa na levické gymnázium majú po dvoch týždňoch vrátiť štrajkujúci učitelia.
Počas štrajku riaditeľ Vladimír Tóth zostal v škole s tými, ktorí sa rozhodli v obmedzenom režime vyučovať. „Ak sa teraz kolegovia vracajú,“ hovorí riaditeľ, „vidím dve možné vysvetlenia. Buď si uvedomili, že každý deň stojí peniaze, alebo uznali, že ich pôvodné požiadavky nebudú splnené“.
Štrajk podľa neho dokázal rozvíriť v spoločnosti diskusiu, ale učitelia nezoradili svoje priority správne. „To, že všetci moji kolegovia do štrajku nevstúpili, neznamená, že sú so stavom školstva spokojní. Lenže tie požiadavky, 140 eur k platom a 400 miliónov do školstva, to nie sú témy, čo vyvolajú pozitívnu reakciumedzi rodičmi a vo verejnosti. Tieto body mohli byť súčasťou požiadaviek, ale nie prioritami,“ vysvetľuje Tóth postoj neštrajkujúcich.
Škola v priebehu štrajku rodičom oznámila obmedzenie rozvrhu, o samotnej učiteľskej iniciatíve s nimi však nekomunikovala. „Priznám sa, že reakcie rodičov sme počas tých rušných dní nijako neanalyzovali, nebol na to ani čas. Kolegovia, ktorí štrajkovali, boli zrejme viac v kontakte s verejnosťou.“
7. február 2016, Levice: Riaditeľ gymnázia v Leviciach vysvetľuje postoje pedagógov, ktorí neštrajkovali. Iniciatíva slovenských učiteľov podľa neho neformulovala požiadavky správne."
Aká atmosféra na škole zavládne, keď sa do zborovne vrátia učitelia po dvojtýždňovom štrajku k tým, ktorí ho s vlastnou optikou nazerania na celú iniciatívu nepodporili, riaditeľ nevie, pretože v zborovni nesedí. Dúfa, že napätá nebude. Ľudské vzťahy medzi pedagógmi sa podľa neho pre štrajk nezhoršili, hoci „niektoré veci si ľudia navzájom vyčítali“. Keď zo školy odchádzame a prekračujeme robotníkov, zdá sa, že prach na chodbách do pondelka celkom usadne.
štrajková pohotovosť
Úplne odlišné dva týždne zažila v tom istom čase a v tých istých Leviciach Zdena Ginčaiová. Angličtinárka na gymnáziu spoluorganizovala štrajk a demonštráciu na námestí. Na to, kedy sa naposledy v malom slovenskom meste zhromaždili ľudia so spoločným presvedčením a neboli to hlavohrude v kanadách, sa dá rozpamätať iba ťažko.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.