vážený pán šéfredaktor Štefan Hríb,
ostatný príspevok zverejnený na vašej internetovej stránke, ktorý sa venuje téme Detského domova PETO ma prinútil využiť veľmi neštandardnú formu komunikácie. Som nútená napísať nielen Vám, ale aj stavovským, reprezentatívnym organizáciám novinárov. Z môjho pohľadu ide totiž o veľmi neštandardný a priam neprofesionálny prístup novinárky z týždenníka Týždeň.
Som si vedomá, že záujem o moju osobu, ale aj o prácu, ktorú vykonávam v tej najlepšej viere, bude zvýšený, keďže moja mama je aktívnym verejným činiteľom. Na druhej strane som presvedčená, že nielen moja osoba, ale taktiež každá moja aktivita musí byť posudzovaná rovnakým metrom, ako je posudzovaný ktokoľvek iný, pretože ja nie som verejný činiteľ, ja som nikdy nestála o prezentáciu ako u celebrity, zázračnej podnikateľky či všade prítomnej občianskej aktivistky. Nehovoriac o tom, že vždy som bola otvorená vecnej, odbornej diskusii nielen s inštitúciami štátnej, verejnej správy či zástupcami masovo-komunikačných prostriedkov k témam, ktoré sa týkali aktivít v sociálnej oblasti, práce s deťmi, ktorým sa snažím podať pomocnú ruku, dať druhú šancu.
Aj preto týmto listom musím zhodnotiť ostatnú komunikáciu s p. Luciou Piussi ako veľmi neštandardnú a v príkrom rozpore s etickými pravidlami, pretože aj napriek vecným argumentom, ktoré som v dobrej viere podala redaktorke, napriek ponuke opakovane sa stretnúť a konfrontovať ňou získane informácie na základe overiteľných faktov priamo v detskom zariadení, bol 11. februára t.r. zverejnený na webe týždenníka článok, resp. video, ktoré nemá nič spoločné s objektívnosťou, nestrannosťou či vyváženosťou.
Napriek ústnej dohode, že sa stretneme a budem tak môcť vecne preukázať moje tvrdenia, stretnutie bolo v deň jeho konania zrušené a v článku boli tendenčne použité vyjadrenia, ktoré som povedala na ulici, bez poznania skutočnosti v akej miere budú použité. Nemusím snáď zvýrazniť, že z mojej strany bola úplne prirodzená požiadavka, aby redaktorka poslala moje vyjadrenia na autorizáciu. Táto základná slušnosť a priam povinnosť skončila len na mojom zbožnom želaní, v éteri prázdnej ulice.
Po pozretí si príspevku „Priamo pod strechou Tomanovej sa porušuje zákon “, som pochopila vyjadrenie p. L. Piussi, ktorá má počas krátkeho rozhovoru uviedla do jej sveta videnia demokracie, v ktorom je mojou povinnosťou vyviňovať sa voči klamstvám, cieleným výmyslom, pretože podľa nej je štandardné písať o klamstvách, podsúvať verejnosti nepravdivé informácie a ja, ako "chudák" sa musím očisťovať z niečoho, čo som nikdy nespravila.
Toto zvrátené ponímanie demokracie zo strany člena vášho redakčného tímu vyvoláva vo mne otázku, či týždenník Týždeň pomáha spoločnosti odkrývať pravdu, prináša na svojich stránkach objektívne informácie, alebo je to len plátok, ktorý tendenčne a podľa pravidla "účel svätí prostriedky" zverejňuje to, čo sa práve dnes niekomu hodí. Veď čo, takýmto zvráteným spôsobom predsa ublížite len niekomu, kto pre Vás nemá žiadnu hodnotu...
S úctou,
Petra Tomanová