Učme sa od učiteľov

vidieť za týmto štrajkom akciu opozície môže len človek, ktorého obzor nesiaha ďalej než k počítaniu peňazí a preferencií.

Čo konkrétne premiér o štrajku učiteľov povedal? Asi najsilnejší a zaslúžene najviac medializovaný bol jeho výrok: „My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát.“ Táto veta predstavuje jednu z doteraz najhlbších a najpresnejších sond do myslenia Roberta Fica. Ale povedal aj iné veci, napríklad toto: „Za touto iniciatívou vidíme veľmi jasne politickú stranu pošahanca ...“

My za týmto postrehom vidíme veľmi jasne chabú schopnosť premiéra analyzovať situáciu, ktorú nemá celkom pod kontrolou. Pretože ak to myslel čo len trochu vážne, nepodal tým ktovieaké svedectvo o svojich analytických schopnostiach. A nejde len o triviálnu chybu pri odhade „pošahanca“, ktorý by predsa nikdy neorganizoval niečo, čoho by nebol on sám úplným stredobodom. Ide najmä o celkové videnie politiky ako hry o volebné hlasy, v ktorej vlastne nejde o nič iné ako o tie hlasy a z nich vyplývajúcu moc.

Pri takomto nastavení človek prirodzene vníma ako relevantných hráčov len politické strany a ich sponzorov. Voliči sú v jeho očiach iba nositelia žetónov, ktoré z času na čas odovzdajú skutočným hráčom. Ľubovoľný pohyb v spoločnosti sa pri takomto pohľade javí najmä ako preskupovanie voličov, t. j. ako pohyb žetónov. A žetóny sa predsa nedokážu hýbať len tak samy od seba, podľa tejto logiky za tým vždy musí byť aktivita niektorého hráča.

opozícia a smer

Ak by takáto „politická teória“ naozaj zodpovedala skutočnosti, boli by sme v týchto dňoch svedkami premiérovho absolútneho triumfu. Opozícia je rozložená na súčiastky, z ktorých mnohé sú navyše úplne hrdzavé. Namiesto vytvárania spoločnej alternatívy k vláde Smeru využili opozičné strany celé jedno volebné obdobie len na ďalšiu atomizáciu a zveľaďovanie vzájomných animozít. Na Slovensku by sme mohli zaviesť nové štátne vyznamenanie – Svätoplukov prút – a udeliť ho všetkých lídrom opozičných strán a straničiek.

„Oveľa tragickejšie problémy opozície sú ideová vyprázdnenosť a morálny úpadok.“

Rozdrobenosť však nie je najväčším problémom súčasnej opozície. Oveľa tragickejšie sú ideová vyprázdnenosť a morálny úpadok. Reálny reformný potenciál opozičných strán sa limitne blíži k reformnému potenciálu Smeru (t. j. k nule). Zaujímavých myšlienok je menej ako šafranu. A o mravnom marazme dáva pomerne plastický obraz konzervatívna Fun strana propagujúca dosť netradičnú rodinu. Alebo slávna nahrávka Čistý a čistejší, v ktorej si „pošahanec“ zahral jednu z dvoch hlavných úloh, zabezpečil scenár, réžiu, nahrávacie zariadenie, postprodukciu (najmä strih) a postaral sa aj o odbyt a marketing.

Prvý raz v ponovembrovej histórii má veľa nekomunistických voličov pocit, že niet koho voliť. Nakoniec síce voliť pôjdu a niekomu to tam hodia, ale skôr so znechutením než s nadšením.