k napísaniu tohto textu ma inšpirovala posledná relácia Pod lampou, venovaná štrajku vysokoškolských učiteľov. A zároveň aj kolegovia, ktorí sa vyjadrovali o slovenskom školstve a vede na stránkach časopisu .týždeň mnohokrát predtým (Martin Mojžiš, Ľubomír Smrčok, Anton Vydra).
Pedagogické fakulty sú pracoviská, ktoré formujú budúcich učiteľov a učiteľky. Aspoň by to mali robiť. Otázka znie, prečo sú dnes plné študentov, ktorí do škôl nikdy nepôjdu? Je to azda tým, že si pedagógovia učiteľstva zaslúžia ocenenie kolegov z iných oblastí, zhmotnené do slov „nízka kvalita, sebavedomie a sebaúcta“, a teda že sú naše pedagogické fakulty, kedysi liahne intelektuálnej spoločenskej vrstvy, nekvalitné a nedôstojné?
kde sa stratila akademická kultúra?
Na reflexiu kvality vedy, pedagogickej činnosti a akademickej kultúry u nás netreba extrémne veľa inšpirácie. Stačí prísť rovno na akademickú pôdu a porovnať očakávania a výsledky. No možno stačí len prísť a pozorovať. Čo uvidí návštevník, ktorý zavíta na moje pracovisko?
V prvom rade – je nemožné len tak prísť. Na rozcvičku je potrebné popasovať sa s nováčikom akademického roka, kontrolným systémom, inak turniketmi. Podľa slov kompetentných, opatrenie sleduje bezpečnosť. Otázka je, koho? V exponovaných časoch spôsobujú nepriechodnosť z a do budovy a vytvárajú situácie porovnateľné s vjazdom do Bratislavy v čase rannej špičky. Sú teda skôr nebezpečné, ako bezpečné.
Nehovoriac o reakciách zahraničných návštevníkov či kolegov z iných pracovísk, ktorí sa čudujú, vtipkujú či jednoducho nechápu. Sme na posmech: chceme rozprávať o slobode myslenia a sami sme neslobodní. No ale aj rešpektujúc globálne trendy v oblasti bezpečnosti, ak nie sú prostriedky na slušné a dôstojné priestory, dataprojektory a iné dôležité vybavenie učební, potom čo je vlastne pre pedagógov dôležitejšie? Ak by sme však ostali len pri turniketoch, ktoré sú doslova popretím akademickej slobody, nemali by sme ešte stále komplexný obraz.
„Sme na posmech: chceme rozprávať o slobode myslenia a sami sme neslobodní.“
Akademická sloboda je súčasťou akademickej kultúry. Niečo, o čom sa v kuloároch dnes už iba šepká a o čom so slzou v oku rozprávajú zasvätene už iba vážení kolegovia na zaslúženom odpočinku. Čo sa stalo? Ako je možné, že za posledné mnohé desaťročia tak drasticky devalvovala kvalita niektorých našich pedagogických fakúlt?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.