Vážený pán dekan,
ako bývalý študent žurnalistiky na FiF UK (2009-2011) s ľútosťou vnímam pokračujúcu zlú situáciu na katedre, z ktorej som najmä pre silnú demotiváciu prostredím a pedagógmi sám odišiel. A nebol som sám. Aj keď vo svojom e-maili sa budem snažiť o stručnosť, dovolím si na úvod zdôvodniť moju motiváciu napísať tento list.
V roku 2011 som po odchode z vysokoškolského štúdia založil vydavateľskú spoločnosť, ktorá zastrešila pôsobenie dvojice dodnes úspešných regionálnych spravodajských portálov. Pôsobil som medzičasom ale aj v RTVS či v pozícii hovorcu primátora Banskej Bystrice.
Ako vedúci šéfredaktor som mal a mám možnosť spolupracovať a školiť každoročne množstvo študentov z rozličných novinárskych vysokých škôl na Slovensku. Vždy ma zamrzí, keď sa ku nám dostane absolvent aj magisterského stupňa masmediálnej komunikácie či žurnalistiky, ktorý nie je schopný napísať čo i len základnú správu alebo nebodaj zodvihnúť telefón pre získanie stanoviska.
Núti ma to v myšlienkach vracať sa k podmienkam a prostrediu, s ktorým som sa ja stretol počas môjho vysokoškolského štúdia na Katedre žurnalistiky FiF UK. Názory vedúcej katedry nás už vtedy zarážali a mnohé prístupy sme rovnako už vtedy pripomienkovali vo fakultných dotazníkoch či v rámci občasných diskusií s pedagógmi. Ako som sa neskôr dozvedal od svojich bývalých spolužiakov či sa občasne dočítal na internete, veci sa ďalej uberajú len k horšiemu.
Aj Vám sa už možno dostal do povedomia blog novinára Filipa Struhárika, či následný aktuálny komentár súčasnej študentky Denisy Gdovinovej v súvislosti s reakciou vedúcej katedry na prvý zmienený príspevok.
Už v čase môjho štúdia, krátko po nástupe p. Hlavčákovej do funkcie, prezentovala svoj názor o dôležitosti získavania teoretických vedomostí v rámci štúdia žurnalistiky. Možno prekvapím tým, že nebudem úplne spochybňovať túto teóriu. Naopak, dodnes čerpám z množstva informácií získaných napríklad i na neobľúbených Dejinách žurnalistiky.
Lenže čistý teoretik je v praxi nepoužiteľný, a na príklade hneď viacerých absolventov slovenských vysokých škôl, vrátane bratislavskej žurnalistiky, som sa o tom presvedčil pri následnej praxi absolventov v našej spoločnosti. Katedra žurnalistiky možno aj pre nedostatočné finančné zázemie, neposkytuje adekvátny a potrebný kontakt s modernou novinárskou praxou. Ale čo je horšie, rozličnými krokmi v minulosti, ako rozvrhmi zamedzujúcimi prácu pre redakcie, dokonca zamurovaním elektrických zásuviek, ale najmä prezentovanými názormi a prístupom, priam brojí proti reálnemu vzdelávaniu svojich absolventov v praxi.
„Naša krajina potrebuje, aby odbor generoval absolventov vyzbrojených otvorenou mysľou, ale najmä zodpovednosťou a profesionalitou.“
Ako človek z praxe si trúfam konštatovať, že odbor žurnalistika nemá vychovávať teoretikov. Zvlášť, keď práve mladí ľudia dnes tvoria ťažisko slovenských redakcií. Naša krajina potrebuje, aby takýto študijný odbor generoval absolventov vyzbrojených otvorenou mysľou, pružnosťou, patričnými teoretickými vedomosťami, ale najmä zodpovednosťou a profesionalitou.
Takáto potreba je dlhodobo v kontraste s názormi a činmi súčasnej vedúcej Katedry žurnalistiky FiF UK Svetlany Hlavčákovej. Trúfam si konštatovať, že nielen jej posledné medializované správanie dehonestuje dobré meno katedry, Filozofickej fakulty UK, Univerzity Komenského, ako aj celého vysokoškolského vzdelávania u nás.
Vyzývam Vás týmto k vykonaniu opatrení, ktoré urobia zo štúdia na najstaršej škole vzdelávajúcej mladých novinárov u nás opäť inštitúciu, na ktorú budú hrdí nielen absolventi, ale aj celá novinárska obec v krajine i v zahraničí. K tejto výzve ma nemotivujú žiadne osobné pohnútky. Mojim motívom je len viera v to, že budúci študenti Katedry žurnalistiky nebudú nútení odchádzať zo štúdií s takým pocitom demotivácie hraničiacej s frustráciou, ako ja i niektorí ďalší mladí ľudia z mojej generácie pred pár rokmi.
Ďakujem za Vašu pozornosť pri čítaní tohto listu.
S pozdravom
Filip Roháček
Autor je konateľ a šéfredaktor REGIONAL MEDIA, s.r.o..