slovenských študentov v zahraničí sme vyzvali, aby nám poslali pár riadkov, v ktorých zhrnú svoje pocity z výsledkov volieb. Súčasťou zadania bola tiež otázka, či voľby zmenili ich rozhodnutie vrátiť sa späť na Slovensko. Nič viac.

dominika Bzdúchová, WISE University Amman, Jordánsko

Učiteľ arabčiny ma dnes ráno privítal s nie práve lichotivou poznámkou: „Na Slovensku nemáte radi Arabov.“ Keby len tých - pomyslela som si. Tak už o našom po-sobotnom Slovensku vie skutočne celý svet. Nedokázala som nijako reagovať na učiteľove slová. Cítim hanbu, sklamanie, hnev a hlavne bezmocnosť.

Na výsledku volieb sa podpísala najmä komunikácia. Na rozdiel od tradičných strán, Kotleba aj Kollár sa opakovane prihovárali k ľudom, využívajúc najmä sociálne siete. Ich postrehy či ponúkané riešenia súčasných problémov vyplnili vákuum na našej politickej scéne. Darmo sa teraz ako národ cítime porazení...

„Treba (nielen) našu mladú generáciu naučiť počúvať a pritom sa nepoddať prvým slovám, ale vyčkať kým doznejú a vyzrejú – veď aj pravda sa hľadá až vo víne. “

Každý z nás ma svoj príbeh a svoje problémy, no nie vždy máme chuť poznať a konštruktívne riešiť tie 'iné' - cudzie. Slováci radi - aj keď možno nevedomky - odsudzujú. Čoraz častejšie tiež vnímam, že Slovákom chýba ľudskosť a porozumenie – k samotným krajanom a o to viac k cudzincom. S tým je úzko spätý nedostatok rozhľadu a na ňom založené kritické myslenie – ale odkiaľ to všetko majú mať?

Mama sa ma vždy pýta: „Už vieš, kedy prídeš?“ Prídem, ale nezdržím sa dlho. Bude to však dostatočne dlho na to, aby som si stihla užiť všetkých tých a všetko to, čo na Slovensku zbožňujem. Máme toho tak veľa, len o tom treba viac hovoriť. Treba (nielen) našu mladú generáciu naučiť počúvať a pritom sa nepoddať prvým slovám, ale vyčkať kým doznejú a vyzrejú – veď aj pravda sa hľadá až vo víne. Názorom treba dať čas na vyzretie a tiež treba zabezpečiť, aby ten proces 'vyzretia' sprevádzala obojstranná komunikácia a plodné diskusie.

martin Jonák, Fyzika, Universität Heidelberg, Nemecko

Dobré ráno, Slovensko.

Pred týždňom sme sa prebrali do nelichotivej a miestami myseľ zastavujúcej parlamentnej konštelácie. Zdá sa, že agresívna protiimigračná rétorika Smeru a čoraz väčšia priepasť medzi spoločenskými elitami a priemernými Slovákmi (od vysokoškolsky vzdelaných až po nezamestnaných z hladových dolín) si vybrala svoju daň.

„Najhoršie, čo môžeme urobiť, je prikladať pod oheň tým, že z extrémistov spravíme mučeníkov, ochotných obetovať sa pre svoje, prepytujem, vyššie ideály.“

Skutočnou hrozbou je pre nás extrémizmus: nepochybne vo forme islamského terorizmu, no rovnako vo forme extrémistických názorov z radov nás Európanov a to napríklad tých, ktorých u nás vyplavila sobotná noc a ktorí sa vyhradzujú proti každému, kto nie je beloch, kresťan a etnickým pôvodom Slovák, schovávajúc sa pritom za karikatúru kresťanstva.

A teraz niečo ešte kontroverznejšie: hrozbou nie sú pre svoje strašidelné názory: právo na ne by im obhajoval už Voltaire. Hrozbou pre našu spoločnosť, politicky ešte stále príliš mladú, je naša neschopnosť týmto extrémistom efektívnym spôsobom vzdorovať. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je prikladať pod oheň tým, že z extrémistov spravíme mučeníkov, ochotných obetovať sa pre svoje, prepytujem, vyššie ideály.

Voľby jasne ukázali, kde Slováci vidia svoje problémy. Dúfajme, že sa medzi nami nájde dosť takých, ktorí úprimnými slovami a statočnými skutkami ponúknu vlastné riešenia a pomôžu Slovensku kráčať vpred tak, aby sme sa nemuseli spoliehať na extrémistov s ich deštruktívnymi postojmi. V opačnom prípade budú tie ďalšie rána ešte horšie. A tak ešte raz: dobré ráno, Slovensko.

michal Ovádek, EU International Relations and Diplomacy Studies, College of Europe Bruges, Belgicko

Čas demokracie

Čaro demokracie tkvie v jej schopnosti zmierňovať rozdiely medzi spoločenskými náladami a výkonom politickej moci. Čaro liberálnej demokracie tkvie v jej schopnosti tak učiniť na spravodlivom základe a bez prítomnosti násilia. Liberálna demokracia však vyžaduje budovanie inštitúcií a v tomto smere sa zdá nové zloženie parlamentu nedostatočné, ak nie až nebezpečné.

„Vzhľadom na zostavenie parlamentu je nepravdepodobné, že by zvolené strany boli ochotné adresovať problémy a budovať víziu, ktoré sa bytostne nedotýkajú len Bratislavy, väčších miest a majoritného obyvateľstva.“

Namiesto opakovania zjavných negatív, skúsme sa pozrieť na výsledky ako na príležitosť otvoriť si oči: pred pretrvávajúcou vysokou nezamestnanosťou napriek stabilne rastúcej ekonomike, pred tým, že Slovensko je multietnickou krajinou s 20% podielom menšín napriek reštriktívnej azylovej politike, pred 400 000 občanmi SR s minimálnou politickou reprezentáciou, atď.

Nie je jasné či, a do akej miery, bude nová vláda pokroková, no málokomu v zahraničí bude ľúto za marazmom samovládia Roberta Fica. Vzhľadom na zostavenie parlamentu je však nepravdepodobné, že by zvolené strany boli ochotné alebo schopné adresovať problémy a budovať víziu, ktoré sa bytostne nedotýkajú len Bratislavy, väčších miest a majoritného obyvateľstva. V takom prípade budú tieto voľby len prvou lastovičkou v politickej histórii slovenského demokratického sebaspoznávania. Tento proces je však dôležitejší ako obsah politických strán v novozvolenom parlamente. Treba mu pozorne načúvať.

zuz Olšinová, Public Sociology, Queen Margaret University Edinburgh, Spojené kráľovstvo

Aj v mnohých západoeurópskych krajinách momentálne krajná pravica získava veľkú priazeň hlúpym útočením na základné ľudské pudy – strach, nenávisť a potrebu chrániť si svoj domov. Celá Európa si prechádza učebnicovým príkladom spoločenskej krízy. Ešte mať silu a múdrosť na to, aby tá kríza neskončila tragédiou.

„Mám čudný pocit, že čím na tom Slovensko bude horšie, tým väčšia bude moja túžba vrátiť sa a pokúsiť sa napraviť, čo sa len dá.“

Fakt, že sa do parlamentu dostali antisystémoví neonacisti, dáva zmysel po čo len trochu hlbšej a objektívnejšej úvahe. Nech sa Fico snaží byť akokoľvek populistický, ani on nemá na to, aby sa ukázal zoči-voči skutočnej chudobe a utrpeniu v zapadnutých končinách Slovenska a vysvetľoval tamojším, prečo sa stále majú tak zle. A nielen on, ale prakticky nikto, kto si svoju kampaň staval na pomoci chudobným a znevýhodneným, sa o týchto ľudí v skutočnosti nijako intenzívne nezaujímal. Nečudo teda, že Kotleba, ktorý poctivo obiehal Slovensko, je teraz týmito trpiacimi ľuďmi považovaný za dôveryhodnejšieho.

Avšak aj keď som zdesená tým, že sa na Slovensku naplno prebudil extrémizmus, moje rozhodnutie vrátiť sa po škole domov sa nezmenilo. Mám čudný pocit, že čím na tom Slovensko bude horšie, tým väčšia bude moja túžba vrátiť sa a pokúsiť sa napraviť, čo sa len dá. Fico, Kotleba ani Rostas ma neodradia, tak nech sa radšej prichystajú na mladých, ktorí im už o pár rokov vyprášia kožuchy.

martin Krížik, Európska únia, východná a stredná Európa, Sciences Po Paris (Campus Dijon), Francúzsko

Vinu za výsledky volieb a ĽSNS v parlamente nesie celá spoločnosť. Médiá, ktoré dramatizovali utečeneckú krízu, politici, ktorých témou sa stali imigranti a boj s nejestvujúcim európskym diktátom. Predvolebná kampaň sa niesla v duchu vyvolania strachu z neznámeho, čo ešte väčšmi upevnilo xenofóbiu prameniacu z kultúrno-sociálneho prostredia, v ktorom väčšina z nás žije.

„Prosím všetkých Slovákov, aby vážili svoje rozhodnutia, aby neverili skorumpovaným, ktorí sa sťažujú na korupciu, aby neverili kritike, ktorá vedie k demagógii.“

Faktom je, že Slováci mali istým spôsobom vždy blízko k nacionalistickým ideológiám, svedkom je i história. Je neskoro na vzájomné obviňovanie sa a to, koho si ľudia zvolili v demokratických voľbách, je potrebné rešpektovať. Výsledok volieb ale symbolizuje úpadok našej demokracie. Nie je to však ani zďaleka ojedinelý fenomén, stačí sa pozrieť na štáty Vyšehradskej štvorky.

Slovensko je aj vždy bude mojim domovom, preto je otázka, či sa vrátim na Slovensko, pre mňa irelevantná. Som však nesmierne smutný z momentálneho politického vývoja, a preto prosím všetkých Slovákov, aby vážili svoje rozhodnutia, aby neverili skorumpovaným, ktorí sa sťažujú na korupciu, aby neverili kritike, ktorá vedie k demagógii. Prosím ich, aby sa aktívne začali podieľať na politickom živote. Potom, verím, otázka o návrate domov stratí význam, pretože do prosperujúceho štátu, ktorý zaistí všetkým slobodu a rovnosť, sa každý človek vráti s radosťou.

lucia Grajcarová, Ekonómia, Humboldt Universität zu Berlin, Nemecko

Počas štúdia v zahraničí vo mne rástlo a stále rastie presvedčenie, že sa chcem raz vrátiť a svojou troškou prispieť k lepšej budúcnosti mojej domoviny.

Výsledok volieb na mojom rozhodnutí nič nemení. Naopak, ukazuje to, koľko práce treba urobiť. Klasicky so vzdelávaním, korupciou, vymožiteľnosťou práva, politickou a celkovou spoločenskou kultúrou, ale aj so solidaritou a empatiou, so zodpovednosťou, s prekonávaním vlastného ega a svojho obmedzeného obzoru. Mám pocit, že všetky tieto problémy sa v rôznych kombináciách podpísali na úspechu ĽS-NS u jej voličov.

„Netreba zabudnúť, že do parlamentu bola demokraticky zvolená aj Hitlerova NSDAP, najprv s mizivými percentami, no v ďalších voľbách už dostali takmer 20% a neskôr takmer 40%.“

Určite by som týchto ľudí kolektívne neoznačovala za hlupákov, ale snažila by som sa pochopiť ich a nebagatelizovať ich motív. Som však za verejné odmietnutie ĽS-NS ako neo-fašistickej strany, hoci sa dostala do parlamentu v rámci riadnych volieb.

Netreba zabudnúť, že do parlamentu bola demokraticky zvolená aj Hitlerova NSDAP, najprv s mizivými percentami, no v ďalších voľbách už dostali takmer 20% a neskôr takmer 40%. Dôležité teda bude, ako sa politici, médiá, školy a my všetci postavíme nielen proti ĽS-NS, ale najmä k riešeniu problémov, ktoré viedli k jej zvoleniu. Začnime napríklad odhodením xenofóbnej a protieurópskej rétoriky.

johana Kollárová, Politológia a Medzinárodné vzťahy, University of Aberdeen, Spojené kráľovstvo

Začnem pozitívne. Povolebnú situáciu v mnohom vnímam značne optimistickejšie ako ľudia v mojom okolí. Pomerne vysoká účasť znamená, že Slováci cítia potrebu zmeny a sú schopní sa kvôli nej zmobilizovať.

„Teraz je už neskoro organizovať antifašistické protesty. Tie sa mali konať v predvolebnom období, napríklad, keď bol pozvaný a zúčastnil sa diskusie RTVS, čo de facto znamenalo akceptáciu ĽSNS vo verejnej politickej diskusii.“

Určite nemám v pláne obhajovať Kotlebu, ale chcem sa postaviť za demokratické princípy, prostredníctvom ktorých si ho značná časť slovenskej populácie legitímne vybrala za svojho zástupcu. No teraz je už neskoro organizovať antifašistické protesty. Tie sa mali konať v predvolebnom období, napríklad, keď bol pozvaný a zúčastnil sa diskusie RTVS, čo de facto znamenalo akceptáciu ĽSNS vo verejnej politickej diskusii ako legitímnu entitu uchádzajúcu sa o moc.

Dnes musíme rešpektovať jeho prítomnosť v parlamente, pretože ignorácia vyše 200-tisíc voličov ĽSNS môže viesť jedine k zvýšeniu popularity strany, čo by napríklad v prípade konania sa predčasných parlamentných volieb predstavovalo veľké nebezpečenstvo.

Slovenská spoločnosť dnes čelí ťažkej skúške, v ktorej aby uspela, musí nájsť správnu rovnováhu medzi ráznym odmietnutím antidemokratických princípov Kotlebovej strany a dôstojnou komunikáciou s jej legitímne zvolenými predstaviteľmi. Som presvedčená o tom, že touto cestou sa Slovensko poučí zo svojich chýb a aj naďalej zostane krajinou, za ktorú sa nemusím hanbiť, a do ktorej sa raz chcem vrátiť.

daniela Kellerová, MSc Human Rights and International Politics, University of Glasgow, Spojené kráľovstvo

Výsledky sobotňajších volieb ma veľmi vystrašili. Avšak mám pocit, že z mnohých dôvodov sa takýto výsledok dal aj trochu čakať. Strach šírený vládnou stranou ako aj niektorými v opozícii, absolútna ignorancia dlhodobých problémov a životnej úrovne sociálne vylúčených, ako aj zlého stavu školstva na Slovensku, sa musel časom ukázať. Na potrebu systémových zmien v školstve sme sa v rámci Iniciatívy zahraničných študentov snažili upozorniť počas štrajku učiteľov.

„Je to určite aj kvôli žalostnému stavu školstva, prečo toľko prvovoličov išlo voliť Kotlebu.“

Je to určite aj kvôli žalostnému stavu školstva, prečo toľko prvovoličov išlo voliť Kotlebu. Už len keď si vezmem ako vyzeral dejepis na mojej škole. Dejiny sa stihnú v lepšom prípade prebrať maximálne po Studenú vojnu, a hodiny sú nudnou záplavou rokov a zbytočných faktov, nie je čas do hĺbky analyzovať príčiny a dôsledky komplexných historických udalostí. Študenti si potom nezoberú to najcennejšie z tohto predmetu: pochopenie a poučenie sa z minulosti.

Zároveň sa však aktivizuje veľké množstvo ľudí – či už išlo o iniciatívy počas štrajku alebo pochod proti fašizmu po voľbách. Nelámala by som teda úplne palicou nad stavom našej spoločnosti. Nesmierne dôležitá bude odteraz práve kritická masa ľudí, ktorá sa bude musieť aktívnejšie občiansky angažovať, hlásiť sa k demokratickým princípom a predovšetkým tlačiť na systémové zmeny.

šimon Betina, English Literature with Creative Writing, University of Aberdeen, Spojené kráľovstvo

Všeličo ma na týchto voľbách prekvapilo. Napríklad to, že na poštu a jej schopnosť doručiť volebné lístky sa netreba spoliehať. Alebo to, ako celé voľby nakoniec dopadli. Ale hlavne to, ako na tieto výsledky ľudia reagovali.

„Sťahovanie sa do zahraničia však nič nerieši. Len to znamená, že v tejto krajine bude o jedného rozumného človeka menej.“

Desivejší ako Kotleba v parlamente sú pre mňa ľudia, ktorí sa kvôli nemu vyhrážajú odsťahovaním (aj keď sú to asi len prázdne reči). V niečom majú pravdu. Slovensko ani zďaleka nie je ideálnou krajinou na život a fašisti v parlamente sú len jedným z priehrštia problémov. Sťahovanie sa do zahraničia však nič nerieši. Len to znamená, že v tejto krajine bude o jedného rozumného človeka menej.

Mňa tieto voľby (v spojení s niekoľkými poslednými reláciami Pod lampou) presvedčili o tom, že na Slovensko sa vrátiť musím. Nielen pre lásku k Bratislave, ale hlavne preto, lebo Slovensku sa dá efektívne pomôcť len zvnútra. A viem, že som len jeden malý človek, ktorý ani len nemá predstavu o tom, čo konkrétne treba pre Slovensko spraviť, ale keď sa podobne rozhodnú viacerí, vtedy bude mať Slovensko šancu.

Kvôli množstvu reakcií, ktoré sme od študentov obdržali, sme sa rozhodli rozdeliť rubriku na dve časti. Prvú časť si prečítajte tu.