15. 3. je deň po vzniku vojnovej slovenskej republiky. Sú aj iné vysvetlenia?
Na juh od legendárneho Sitna, pod Banskou Štiavnicou, sa hornatá krajina vlní, zjemňuje a prichádzajú pomaly nížiny. Budapešť na dohľad. Kdesi tam, mimo všetkých dnešných hlavných trás, leží starobylé mesto Krupina. Preslávilo ho, ak tak môžeme povedať, viac vecí: procesy s čarodejnicami najmä v 17.storočí, nádherné brány gazdovských domov pri hlavnej ceste, vyčíňanie Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd (PO HG) ku koncu vojny, ale aj predchádzajúce dobré spolužitie rôznych etník a konfesií.
„Najvyššie zisky, vyše 21 percent, dosiahol Kotleba v tom obvode, kde sú lazy a kopanice.“
Pravda, deportácie 160 tunajších Židov do koncentračných táborov tu nežidovské okolie, tak ako všade na Slovensku, ak nie schvaľovalo, tak aspoň mlčky sa im prizeralo. Ale hovoriť o prevažne mladých voličoch Kotlebu iba ako o potomkoch gardistov, ktorým doma húdli báchorky o udatných obrancoch národa, by bola lákavá, no nepresná skratka.
Po vojne sa Krupina zmenila na priemyselné mestečko, kde dnes dáva prácu ľuďom päť fabrík a napriek odľahlosti nemôžeme povedať obvyklé klišé o hladovej doline. A na dôvažok, ani spolužitie s rómskymi komunitami tu nie je extra problémové, rozhodne menej ako v Jelšave či na Spiši.
A najvyššie zisky, vyše 21 percent, dosiahol Kotleba vo štvrtom okrsku, čo sú lazy a kopanice, kde Róma ani nestretnú. Prečo teda každý šiesty, kto tu šiel k voľbám, to hodil práve jemu? Nepomôže nám ani vysvetlenie, že vodca (okolie ho tak tituluje) Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) z Krupiny pochádza a na jeho mamu, ktorá tu robila predavačku v Jednote, tu mnohí spomínajú ako na príjemnú pani.
mladí na internetoch
„Tí mladí sa už úplne zbláznili, ich sa opýtajte, prečo volili Kotlebu. My nie, my sme za Fica,“ vravia dvaja dôchodcovia, ktorí idú pred obedom s obedármi cez Park Andreja Sládkoviča. Sú úprimne rozhorčení a vinu (hovoria o vine, nie o zodpovednosti) za hlasovanie za Kotlebu pripisujú mládeži, ktorá vraj iba „vysedáva pred internetmi“ a je z toho celá zblbnutá. Do takej miery, že nepočúva ani hlas starších, ktorí síce aj tu s nostalgiou spomínajú na slovenský štát, na tunajšieho katolíckeho farára Leonarda Sliačana, hlavnú autoritu tej doby, no jedným dychom dodávajú, že nebolo vtedy všetko iba dobré. Predsa len, s tými Židmi sa nezaobchádzalo až tak kresťansky. Aj im tu chlapíci z Deutche Partei (DP) či z Hlinkovej strany (HSĽS) majetky arizovali, aj im potom „nepekné veci“ robili a mladí to nevedia. Prečo to ale nevedia?
Krupinský historik Miroslav Lukáč je smutný, že do expozície o holokauste a prenasledovaní Rómov, ktorú s kolegami pripravil už vlani v Múzeu Andreja Sládkoviča, školy príliš nechodili: v týchto dňoch preto výstavu rušia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.