prečo sa venuješ rozvedeným katolíkom?
Spojilo sa mi to s poslaním našej rehole Matky Božej lasalettskej, ktoré je o pokání a zmierení. A práve týmto ľuďom môžeme pomôcť zmieriť sa so svojím životom, minulosťou aj prítomnou chvíľou. Vnímam to ako priestor, kde sa ľudia cítia veľmi zranení, chýba im prijatie – možno práve od tých najhorlivejších katolíkov.
ako si to zistil?
Postupne som sa s nimi stretával a keď prišli, bolo vidieť, že sa boja. Ako ich prijmem, ako sa na nich budem pozerať. Počas spoločných víkendov, ktoré organizujeme, často vyjde na povrch, že cítia pohľady ľudí, ktorí ich neprijímajú. Niekedy im to aj povedia, nechcú s nimi spolupracovať, sú v ich farnostiach trochu odsunutí.
ako vyzerajú problémy rozvedeného katolíka v nejakej slovenskej obci?
Predovšetkým tí, ktorí žijú v menších dedinách, sa stretávajú s tým, že fakt rozvodu je vnímaný ako veľké zlyhanie. Keď ide do kostola, jeho najbližší mu pohľadom aj slovom vedia dať najavo, že zlyhal a hanbia sa zaňho. Teda už len prísť do kostola je preňho výzva. Ďalšou vecou je, keď sa chce nejako zapojiť do života farnosti. Ľudia mu dajú pocítiť, že tam nepatrí, zvlášť keď rozvedený človek vstúpi do nového zväzku. Samozrejme, sú aj pekné situácie, kde sa ich nejaké spoločenstvá ujmú, kňazi ich zapoja do farského programu a nájdu si tam svoje miesto.čo na túto situáciu hovorí cirkev?
Myslím, že postoj cirkvi sa mení. Už dokument Jána Pavla II. Familiaris consortio bol prvým, ktorý ponúkal rozvedeným a znovu zosobášeným cestu spásy, ktorou môžu kráčať. Učenie cirkvi o nerozlučiteľnosti manželstva sa síce nemení, ale mení sa prístup. Už začiatkom 20. storočia bol vydaný dokument, ktorý platil až do 80. rokov a opisoval rozvedených ako tých, ktorí sa už samotným činom stali nehodnými a sú teda verejnými hriešnikmi. Bolo to veľmi silné pomenovanie a práve preto sa im možno nevenovala väčšia pozornosť. Teraz sa to mení v tom, že im ukazujeme milosrdnú lásku prijatia.
„Vnímam to ako priestor, kde sa ľudia cítia veľmi zranení, chýba im prijatie – možno práve od tých najhorlivejších katolíkov.“
faktom však je, že rozvedení majú prístup k sviatostiam zablokovaný.
Sviatosti sú v cirkvi niečím, čo sa stále zdôrazňuje, sám to ako kňaz robím. Ale nedávno som si položil otázku: Čo keď človek kvôli niečomu nemôže pristupovať k sviatostiam? Viem mu niečo ponúknuť? Práve tým, že ich pozývam na duchovné cvičenia, im niečo dávam. Dôležité je aj rozlíšiť, či rozvedení zostali sami, alebo vstúpili do ďalšieho zväzku. Ak zostali sami, sú v očiach cirkvi verní svojmu manželstvu a môžu pristupovať k sviatostiam. Iné to je s civilne znovuzosobášenými ľuďmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.