ako ste reagovali na výsledky volieb?

Najprv som bol v šoku z úspechu Kotlebu. No vzápätí ma všetci politici sklamali, že ich to „nenakoplo“, aby veci s Rómami zásadne pohli. Nechcú nič riešiť.

nedávno ste písali blog o tom, že ste dúfali, že Kotleba v parlamente politikov v prístupe k rómskym témam zmení, no ste sklamaný, že sa tak nestalo. Nie je skoro na také slová?

Buď tomu neveria, že sa to dá zmeniť, alebo si myslia, že postupným „hladkaním“ dosiahnu výsledok. No nedosiahnu. Keď bol problém s čerpaním eurofondov, tak sa urobil post podpredsedu vlády pre eurofondy. A keď je problém s Rómami, treba ustanoviť podpredsedu vlády pre riešenie rómskych osád. Minimálne minister to musí byť, splnomocnenec nestačí. Ibaže rómske problémy sa nenachádzajú pri Bratislave, tam vás trápi skôr most cez Dunaj.

pri nedávnych voľbách boli rómske témy celkom v úzadí. Oslovila vás nejaká strana s ponukou miesta na kandidátke?

(Smiech.) Kadekto mi kdečo ponúkal, no nešiel som. Mňa nezaujíma miesto v parlamente, ja chcem veci reálne meniť, a to sa dá iba v exekutíve. Mňa by zaujímal post ministra pre rómske komunity. Zaujímajú ma konkrétne jasné ciele, čísla, čo bude o štyri roky, čo o osem rokov. Tak som naučený. Ale čo robia dnes politici? Len hladkajú slová. Tu v Hrhove som hovoril s voličmi, prečo každý desiaty v úspešnej dedine volil Kotlebu. Nechápal som to. A viete, čo mi povedali? Vlado, my sme nevolili starostu v Hrhove, ale politika v Bratislave. A Kotleba im to tam ukáže. Samozrejme, nič neukáže, no naleteli mu.

veľká politika vás teda nezaujíma?

Nie som presvedčený, že je nejaká pozícia, v ktorej sa dajú veci meniť. To je celé. Je smiešne, že splnomocnenec pre Rómov je pod ministrom vnútra, čo je represívny aparát. To nemôže fungovať. Vidím, že politici to nechcú riešiť. Skôr či neskôr to však budú musieť riešiť.

čo hovoríte na myšlienku založiť novú politickú stranu?

Pred voľbami väčšina mojich známych hovorila, že nemajú koho voliť. Ja tiež. Nechýba mi ľavica ani pravica, ale politici, ktorí jasne pomenujú, kde chceme byť o štyri roky, aké cesty k tomu vedú.

aké šance dávate Richardovi Rybníčkovi, ktorý sa o to zrejme pokúsi a chce posilniť regióny?

Je nezdravé, ak takmer polovica parlamentu sú občania Bratislavy. Žiadna zo strán nemá v sebe silný regionálny rozmer, ten mi chýba. Nová strana má podľa mňa šancu, ale lídri musia mať za sebou svoju históriu, ktorej ľudia veria.

čo hovoríte na nového splnomocnenca vlády pre rómske komunity?

Neviem. Dnes, vo svete technológií, keď nič o novom splnomocnencovi nenájdete, tak asi toho veľa nerobil. My, ktorí niečo s Rómami robíme, sa navzájom poznáme. Sme malá skupina ľudí, je nás možno tridsať. A presne vieme, kto je špekulant, kto niečo naozaj robí a kto sa tak iba tvári. O pánovi Ábelovi Ravaszovi nikto nič nevie.

akože nič? Pracoval v mimovládke na juhu stredného Slovenska, vraj je to inteligentný mladý muž.

Hovorili mi, že jeho mamka a otec sú veľmi chytrí. No dobre, to je jedno. Ale keď sa ho opýtajú, čo bude robiť a on povie, že chce, aby sa zlepšoval vzťah medzi majoritou a minoritou, je to pre mňa bla, bla, bla.

len čo človek vystúpi v Spišskom Hrhove z auta, vidí, že ide o výnimočnú dedinu. Podľa vzhľadu, podľa upravených verejných priestorov, podľa drevených sôch... Dedinou roka ste boli iba vlani alebo aj predtým?

Ja neviem. (Smiech.) Predtým sme získali mimoriadnu cenu v súťaži Dedina roka, aj cenu EÚ aj Gypsy Spirit. Je to príjemné, no nepreceňujem to. Cenu Dedina roka si vážim, je to ocenenie odbornej komisie, je to nobelovka pre obce raz za dva roky.

pomáhajú vám tieto ocenenia, keď prídete, povedzme, do Bratislavy na ministerstvá?

Nikto o žiadnych cenách nevie, vedia iba o tom, že sme Dedina roka. Ak do niečoho idem, som väčšinou taký naštartovaný, že veci presadzujem. Ak nie som presvedčený, že to je správne, nejdem do toho. To je podmienka. Viem sa potom tak „zapáliť“, že tomu venujem všetok čas, energiu.