pred pár dňami si dostala Goldmanovu cenu, ktorá je považovaná za obdobu Nobelovej ceny v oblasti životného prostredia. Čo porotcovia ocenili?
Goldmanova cena oceňuje ľudí a komunity, ktorí sa zapoja do ochrany životného prostredia a zvedú pritom zaujímavý súboj s mocou.
kauzu Pezinská skládka sa začala už v roku 1999. Ako sa k tomu dostalo mladé dievča z Pezinka?
Počas štúdia práva som celých päť rokov pracovala na Mestskom úrade v Pezinku. Vtedy mi o skládke začal Jarko Pavlovič hovoriť ťažké veci. Na začiatku bol aj môj strach z rakoviny. A bola som motivovaná aj profesionálne, pretože išlo o masívne porušovanie zákonov.
naozaj si sa bála, že dostaneš rakovinu?
Naozaj som sa bála o seba aj o svojich blízkych. V Pezinku bolo rakoviny aj v súvislosti so starou skládkou nadpriemerne.
vtedy si bola čerstvá absolventka práva, no stala sa z teba jedna z hlavných tvárí odporu proti skládke. Primátor Oliver Solga, zamestnanec mestského úradu Jaroslav Pavlovič a ty, mladé dievča.
No, medzitým sa mi narodili dve deti. (Smiech.) Trvalo celých štrnásť rokov, kým sme dosiahli právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu. Takže to mladé dievča trochu vyrástlo a čím viac sa do prípadu ponáralo, tým väčšiu informačnú stopu nadobúdalo. Po rokoch sme preto mali celkom dobrý informačný ponor.
nezastupovala si mesto ani žiadnu inú inštitúciu. Čo si vlastne bola?
Občan. A potom právnička VIA IURIS. Môj občiansky vklad bol daný tým, že tu žijem. V tejto kauze som bola klientkou aj advokátkou.
vyžadovalo si to veľa času. Posudzovania, rokovania, behanie po úradoch. Ako začínajúca právnička si však musela z niečoho žiť.
Roky môjho intenzívneho angažovania sa prišli neskôr. Najviac kapacity si prípad vyžadoval od roku 2007 až do konca. Vtedy som už mohla právnu časť práce robiť s podporou VIA IURIS. Občiansku časť som robila vo voľnom čase, tak ako ďalší ľudia.
kauza sa začala v roku 1999. Pri moci bola prvá Dzurindova vláda, Mečiar bol čerstvo porazený. V mojom vedomí je skládka spojená so Smerom, ten však vtedy neexistoval.
V tom roku bolo vydané posúdenie vplyvov na životné prostredie. To bolo síce súhlasné, ale stanovilo podmienky. Až neskôr prebiehalo povoľovanie v rámci územného konania a pri moci už bol Smer. A my sme sa odvolávali aj na podmienky stanovené v roku 1999.
počas vlády Smeru sa prestalo pozerať na zákonné podmienky a skládka jednoducho musela byť?
Áno. Vtedy nastúpil valec.
od roku 2006 s malou výnimkou až doteraz boli všelijaké občianske aktivity proti kauzám Smeru. Len málo z nich sa ale podarilo dotiahnuť do konca. Ako je možné, že sa proti moci, ktorá mala v rukách všetko, presadili traja ľudia?
Neboli sme len traja, mali sme legitimitu od tisícov Pezinčanov, a to bolo veľmi dôležité. Podpisovali petície, chodili na demonštrácie, bolo vidno, že odpor je masívny.
museli ste ich nejako zorganizovať, nie?
Práve to bolo zaujímavé. Už od roku 1999 sme ľudí priebežne informovali, vydávali sme občasníky, letáky, písali do regionálnych novín, stále sme s verejnosťou pracovali. Netušili sme ešte, že to raz zúročíme, že nastúpia nezákonné procesy a budeme potrebovať osloviť práve týchto ľudí, aby prišli demonštrovať. Iba sa nám zdalo férové, aby ľudia vedeli o tom, aký má sládka vplyv na ich zdravie, o výskyte onkologických ochorení v okolí, o nezákonnosti prípadu. Až v roku 2007 sme pripravili pre občanov ponuku, aby mohli vstúpiť ako účastníci do konania. Za pár dní sme mali 1 200 podpisov. To by sa neudialo, keby sme si ich predtým nezískali.
prvým faktorom je pár ľudí, ktorí sú dostatočne odhodlaní a kompetentní.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.