iste, teraz vidno najmä lepší hokejový tím našich západných susedov, ale sú aj iné oblasti, v ktorých sa Čechom ešte stále darí lepšie, a sú to dokonca kľúčovejšie veci ako hokej.

Slovenskému konzumentovi českých médií neujde istý opakujúci sa vzorec. V pravidelných intervaloch kolegovia-novinári spoza rieky Moravy prichádzajú s článkami o tom, ako Slovensko ich vlasti už-už ekonomicky dýcha na krk. Na internete pod týmito textami sa zvyčajne rozbehnú vášnivé diskusie. V niektorých čitateľoch vyvoláva predstava slovenského dobiehania pocity naliehavej úzkosti: Nech aj českí politici spravia konečne nejaké reformy a trochu zdynamizujú tamojšiu ekonomiku. No potom sa prihlási o slovo ktosi, kto na Slovensko jazdí. Prípadne Slovák, žijúci v Česku. A nadhodí, že o pomere oboch krajín stále svedčí najlepšie hlasovanie nohami: Viac Slovákov odchádza za vzdelaním i ekonomickými príležitosťami do Česka ako Čechov na Slovensko. Začne sa hovoriť o výške platov, nezamestnanosti a regionálnych rozdieloch v oboch štátoch. Či o subtílnejších ukazovateľoch kvality života, ktoré stále svedčia v prospech Českej republiky. V tom si český čitateľ vydýchne: Všetko je v poriadku, bratia Slováci sú ešte stále ďaleko. Je slovenské dobiehanie len štatistický klam?

štatistický klam? Nie!

Ekonomicky Slovensko svojho západného suseda posledných dvadsať rokov naozaj dobieha. Aj keď niekedy rýchlejšie, inokedy pomalšie. Napríklad minulý rok narástla česká ekonomika o 4,2 percenta, kým slovenská len o 3,6 percenta. To znamená, že priepasť medzi nami vlani o niečo narástla. No išlo skôr o výnimku. Tento i budúci rok by slovenská ekonomika mala opäť rásť rýchlejšie, než česká.

Ako vyzerá dlhodobý obraz? V roku 1996 bolo slovenské HDP na obyvateľa na úrovni asi 62 percent českého. V súčasnosti sa nachádzame približne na 91 percentách. Najrýchlejšie sme Čechov dobiehali medzi rokmi 2004 až 2008. Ide o obdobie ohraničené z jednej strany reformami druhej Dzurindovej vlády a z druhej strany začiatkom finančnej krízy. Len počas tohto obdobia sme poskočili zo 71 na 80 percent českého HDP. „Od krízy je to dobiehanie veľmi pomalé,“ hovorí hlavný analytik VÚB Zdenko Štefanides. „Naša ekonomika kopíruje českú a obe v podstate kopírujú len vývoj v eurozóne.“

Samozrejme, hrubý domáci produkt ako ukazovateľ prosperity krajiny treba brať s určitou rezervou. Vyjadruje prosto len hodnotu vyprodukovaných výrobkov či služieb na určitom území. Sú aj iné ukazovatele, prostredníctvom ktorých sa krajiny medzi sebou môžu porovnávať. Ekonomický týždenník Trend napríklad už v roku 2014 ohlasoval dobehnutie Česka. Vychádzal totiž z ukazovateľa hrubý národný dôchodok, ktorý odráža hodnotu vyrobenú u nás či v zahraničí slovenskými subjektmi. Rovnako Slováci predbiehajú Čechov v produktivite práce. No v priemerných hrubých mesačných mzdách stále zaostávame. A práve platy sú to, čo všetkých zaujíma najviac.

Priemerná hrubá mzda v Česku je v súčasnosti 1 036 eur, na Slovensku 956 eur. Aj tu došlo k dobiehaniu. Kým pred desiatimi rokmi dosahovala priemerná slovenská mzda len asi 75 percent českej, v súčasnosti je to 92 percent. Slovenská priemerná mzda poskočila voči českej v posledných rokoch aj vďaka zhodnoteniu eura voči korune.

Veľmi podobné sú penzie. Na Slovensku priemerný starobný dôchodok dosahuje podľa údajov Sociálnej poisťovne 414 eur. V Česku je to v prepočte asi 421 eur. Minimálnu mzdu máme dokonca vyššiu. Aj keď tú určuje zákonodarca a príliš vysoká minimálna mzda môže komplikovať vznik pracovných miest pre nízko kvalifikovaných ľudí. Na Slovensku predstavuje 405 eur, kým v Česku len 366 eur.

Dlhodobo lákala Slovákov do Česka aj tamojšia väčšia ponuka pracovných možností. V ČR je v súčasnosti nezamestnanosť pod šiestimi percentami, na Slovensku pod desiatimi. Českí zamestnávatelia sa obávajú, že ich krajina sa nachádza už blízko prirodzenej miery nezamestnanosti a začínajú sa objavovať problémy so získavaním vhodných pracovných síl. No so zháňaním kvalifikovaných ľudí majú pomaly problém aj slovenskí zamestnávatelia. „Česi nemajú toľko ľudí, ktorí sú nezamestnateľní,“ hovorí Štefanides. „Skutočnou výzvou pre Slovensko je dostať na trh práce množstvo ľudí, ktorí stratili alebo nikdy nezískali pracovné návyky.“

dobehnúť a predbehnúť

Keď si 28. októbra 2018 Česi a Slováci pripomenú sté výročie vzniku svojho spoločného štátu, bude možné povedať, že Slovensko konečne zacelilo ekonomickú priepasť, ktorá ho odjakživa oddeľovala od Česka? „Tieto národy žili tisíc rokov v rozličných štátnych celkoch,“ hovorí ekonóm zo SAV Vladimír Baláž. „Slovensko vstupovalo do spoločného štátu ako agrárna spoločnosť, kým české krajiny boli už vtedy relatívne vyspelé a industrializované. Napriek tomu považujem náš príbeh za úspešný.“

Spriemyselňovanie českých krajín v 19.