„Klíče, zuby, brejle!“ Opakoval si vraj Egon Bondy vždy, keď opúšťal bratislavský byt. Je to skvelá pomôcka, používam ju denne. Sú pohnuté časy. „Dnes ide mama vypovedať na políciu“, vravím synovi, odchádzam.
Vonku je krásne. Básnik Ivan Laučík považoval každý deň strávený v uzavretých budovách za premárnený. Petržalská polícia sídli na Námestí hraničiarov. Pri pohľade na ten monolit mi zovrie vnútornosti. Hraničiari, dumám, nebudú to tí, čo strieľali do ľudí, keď utekali cez hranice? Po kom sa to stále volajú naše ulice?
„Kocúrkovo? Nie, to je zastaralé. My žijeme v Kaliňákove.“
Kým čakám na právnika, počúvam rozhovor dvoch kriminalistov fajčiacich na terase.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.