jeden z ohlasov pod článkom: „Ak tam tá Pješčakova tabuľa ostane, môžete si byť istí, že po celom Slovensku pribudnú desiatky búst a pamätných tabúľ Jozefa Tisa.“ Tabuľa tam neostala, ktosi ju rozbil.
Je fajn vedieť, že Kalmus a Lorenz v tom nie sú sami. No to neznamená, že ak táto tabuľa (dočasne? navždy?) zmizla, nepribudnú nové. Na počesť topkomunistov i topfašistov.
Ako je možné, že po päťdesiatich rokoch dvoch totalít a dvadsiatich šiestich rokoch slobody uctievame zlo, ktoré tieto totality priniesli?
Dlho som sa o tom zhováral s neobyčajne vnímavým pozorovateľom našich dejín Františkom Mikloškom. Podľa neho slovenský národ nemá sformovanú kolektívnu pamäť. A dodal: „Ak predsa len čosi ako slovenská kolektívna pamäť existuje, tak jej hlavným príznakom je to, že je rozporuplná.“
„Je dobré, že nám ľudia ako Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz šokovou terapiou pripomínajú, že uctievať zlo znamená strácať voči nemu rozlišovaciu schopnosť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.